Jeruzalemský chrám (hebr. בית המקדש - „bejt ha-mikdaš“, čiže „svätý dom“) je najposvätnejším miestom judaizmu. Bol postavený asi v 10. storočí pred Kr. na Chrámovej hore v Jeruzaleme. V priebehu dejín bol niekoľkokrát prestavaný. Do svojho zničenia rímskym vojskom v roku 70 po Kr. slúžil ako kultové centrum starovekého izraelského náboženstva. Podľa židovského presvedčenia bol a po príchode Mesiáša znovu bude príbytkom Boha na zemi.
Jednotlivé prestavby Jeruzalemského chrámu majú vlastné názvy:
Prvý chrám postavil v 10. storočí pred Kr. kráľ Šalamún. Nahradil ním svätostánok, ktorý na tom istom mieste postavil jeho otec Dávid. Prvý chrám zničilo babylonské vojsko pod vedením kráľa Nebukadnesara roku 586 pred Kr.
Stavba Druhého chrámu začala po návrate z Babylonského zajatia (okolo roku 536 pred Kr.) a bola dokončená 12. marca 515 pred Kr.
Vznikol rozsiahlou prestavbou Druhého chrámu, ktorá zahŕňala premenu celej Chrámovej hory na veľké nádvorie. Herodes Veľký začal s prestavbou asi okolo roku 20 pred Kr. Neoznačuje sa ako „Tretí chrám", pretože prestavba neprerušila bohoslužobný režim v Chráme. Herodov chrám bol zničený rímskym vojskom pod vedením generála Tita roku 70 po Kr.
