Aquileia je mesto v severnom Taliansku s bohatou históriou. Nachádza sa v kraji Furlansko (tal. Friuli) a má 3000 obyvateľov.
Pôvodne to bola ilýrska osada, no v 2. storočí pred Kr. ju ovládli Rimania. Rímsky konzuli Publius Cornelius Scipio Nasica, Caius Flaminius a Lucius Manlius Acidinus boli rímskym senátom vyslaní založiť mesto Aquileia spolu s 3000 rímskymi kolonistami. Neskôr sa k nim pripojilo ďalších 1500. Mesto nazvali podľa severotalianskej rieky Natisone, po latinsky Aquilis. Aquileiu aj celý kraj Venetia teda kolonizovali Rimania. V roku 89 pred Kr. mesto získava štatút municípia a všetci obyvatelia mesta získavajú občianstvo. Vzostup Aquileie však nastal za prvého cisára Augusta, ktorý mesto povýšil na hlavné mesto (caput) kraja Venetia et Histria (Venecia a Histria). V tom čase už žili v Itálii iba dva národy a to Rimania a Gréci. Za Augustovho obdobia tu boli postavené luxusné vily. Rozmach nasledoval v neskorších obdobiach. Niekedy v 2. storočí tu bolo postavené veľkolepé fórum s chrámom, verejnou bazilikou a inými administratívnymi budovami. Aquileia bola veľmi známa aj vďaka svojmu riečnemu prístavu, ktorého ruiny vidíme aj dnes. Tento prístav veľkolepo posilnil cisár Claudius. Mesto však malo aj svoj námorný prístav na neďalekom ostrove Gradus, dnes ((Grado)), turistická oblasť. V Grade boli aj domy civilistov a až 3 kresťanské baziliky, dve stoja dodnes. V neskororímskom období v Gráde vznikla vojenská pevnosť s posádkou, ktorú tu umiestnil cisár Diocletianus. V Aquilei bol aj cintorín (sepolcretum), ktorý sa nám skoro neporušený zachoval dodnes, veľké thermy a hipodróm, z ktorých sa však po hunskom útoku nič nezachovalo. Pri Aquilei viedla aj cesta Via Iulia Augusta, ktorá funguje dodnes pod rovnakým menom. Pre obyčajných obyvateľov boli postavené bytové viacposchodové domy (insulae). V meste nechýbal ani aquaduct a kanalizácia. Aquileia patrila medzi najväčšie mestá v ríši a mohla sa rovnať Rímu, Antiochii či Alexandrii. V 4. storočí tu bola postavená veľká kresťanská bazilika, na podnet cisára Constantina a aquileiského biskupa Theodoriana. Nasledujúci biskup Fortunatianus dal baziliku zväčšiť. Stál tu aj veľkolepý biskupský palác. Bola zničená počas vpádu Hunov, no jej mozaiky môžeme obdivovať i dnes. Tieto mozaiky sú najväčšie mozaiky v Európe. V Aquilei sa končila aj slávna jantárová cesta, ktorá sa tiahla od Severného mora cez Carnuntum až sem. Odtiaľto sa jantár vyvážal do rôznych končín ríše.
Prvýkrát sa Aquileia stáva predmetom bojov v roku 69, keď ju ovládol cisár Vespasianus, ktorý bojoval s cisárom Vitelliom o vládu v impériu.
Veľká kríza v meste však nastala až v roku 167, keď sa k mestu blížili zadunajskí barbari, ktorí prelomili panónsky limes (Slovensko). Cisár Marcus Aurelius ich však v spomínanom roku v bitke pri Aquilei porazil a zatlačil. V nasledujúcom storočí proti mestu vytiahol proticisár Maximinus Thrax, ktorý mesto chcel dobyť, no obliehatelia boli hladní, a tak cisára zabili. Aquilejčania boli takí bohatí, že vyhladovali dobyvateľov. Aquilei velili dvaja generáli, Crispinus a Menophilon. Pred touto vojnou Aquilejčania postavili okolo mesta hradby, ktoré v predošlých rokoch neboli potrebné. Opevnil sa aj prístav. V okolí mesta sa pestovalo lahodné hrozno a obilie. Preto boli mestské sklady plné veľkých amfor. Obyvatelia Aquilei teda nepociťovali žiadne nedostatky.
V roku 361 cisár Iulianus Apostata mesto počas občianskej vojny obľahol a dal zmeniť tok rieky Aquilis (Natisone), čím porušil mestský prístav, a tak úloha prístavu definitívne pripadla Grádu. V roku 381 sa tu uskutočnila cirkevná synoda, kde sa diskutovalo proti ariánskej forme kresťanstva. Na tejto synode sa zúčastnil aj mediolánsky biskup Ambrosius, hlava vtedajšej cirkvi a najvplyvnejší muž po cisárovi Theodosiovi.
Neskôr sídlil v Aquilei uzurpátor Eugenius, ktorý v 4. storočí uzurpoval moc cisárovi Valentinianovi II. Valentiniana II. zabil veliteľ rímskych vojsk, Frank Arbogastes a na trón dosadil spomínaného Eugenia. Eugenius aj Arbogast boli porazení východným cisárom Theodosiom. Táto bitka sa odohrala neďaleko Aquileie. Potom Aquileiu dvakrát obliehal vizigótsky kráľ Alarich, ktorý neskôr dobyl Rím. V polovici 5. storočia Huni pod vedením Attilu po porážke na Katalaunských poliach vytiahli proti Itálii a plienili celý jej sever. V roku 452 po trojmesačnom neúspešnom obliehaní náhodnou strelou prelomili časť hradieb a úplne zničili mesto. Nič z mesta neostalo stáť. I bazilika bola vypálená. Časť obyvateľstva ušla a založila Benátky. V roku 489 do Itálie prichádzajú Ostrogóti a biskupy Marcellianus a Marcellinus odchádzajú do Gráda, kde postavili spomínané baziliky. Aquileia musela byť postavená nanovo, no v oveľa menšej a skromnejšej podobe.
Počas stredoveku mesto hralo významnú cirkevnú úlohu, no už iba ako malé mestečko. Počas vlády ostrogótskeho kráľa Theodoricha v 6. storočí bola v Aquilei postavená nová, oveľa menšia bazilika. Tá sa stala základom pre tú dnešnú. Súčasnú baziliku začal stavať biskup Maxentius v 9 stor. a je postavená v krásnom románskom slohu. Maxentius tu vybudoval aj Kriptu, ktorú vyzdobili Grécki maliari z Konštantínopolu. Interiér baziliky je poznačený neskoršími gotickými prestavbami. V roku 1031 patriarcha Poppone baziliku zväčšil a tiež tu postavil zvonicu v románskom slohu. Na stavbu tejto zvonice použil kamene z Rímskeho amfiteátra. V roku 1348 Aquileiu postihlo zemetrasenie a interiér baziliky rekonštruuje patriarcha Marquardo v gotickom slohu. Na románsku zvonicu nadstaval gotický špic.
V roku 557 sa Aquileia oddelila od Rímskej a Gréckej cirkvi, vďaka rozkolu "troch kapitol". Potom sa Aquileia dostáva do Byzantskej ríše. Biskupi sa v Gráde usadili definitívne počas Byzantsko-longobardskej vojny koncom 6 stor., keď mesto opustil biskup Paulus. Longobardi potom pre Aquileiu určili biskupa, ktorý sídlil v ich hlavnom meste, Civitate Forum Iulii (dnešné Cividale), čím sa Grádo a Aquileia úplne rozdelili. V roku 787 Itáliu aj s Aquileiou ovládli Frankovia pod vedením Karola Veľkého. Nasledovalo obdobie Popponeho a Marquarda. V roku 1077 bol v Aquilei potvrdený vznik patriarchátu. V 15. stor. sídlili aquilejskí patriarchovia v Benátkach. Patriarchát bol definitívne zrušený v roku 1751.
Dejiny Aquileie sú veľmi pestré, má bohaté pamiatky, bazilika v Aquilei patrí medzi najväčšie v Taliansku. V rímskej dobe zažilo mesto svoj najväčší rozmach. Dnes je Aquileia iba malým mestečkom. Môžeme tu navštíviť múzeum s rímskymi pamiatkami, obdivovať ruiny fóra a iných rímskych stavieb. V rímskych časoch bola Aquileia bohaté, veľké mesto a aj hlavné mesto kraja Venetia et Histria (Venécia a Histria). Aquileia sa dnes nachádza v regióne Furlansko, ktorý má samostatný románsky jazyk.