Areopág (z lat. areopagus) bola aristokratická politická inštitúcia v starovekých Aténach.
Názov areopág pochádza z pomenovania malého vŕška (Áreov vŕšok = vŕšok zasvätený bohovi vojny Áreovi) na severozápad od Akropoly, kde zasadala rada starších. Vznikla už v archaickom období aténskych dejín a pôvodne pôsobila ako poradný orgán aténskych kráľov (basileov). Po odstránení kráľov v Aténach sa členmi areopágu stávali archonti, ktorí skončili svoje funkčné obdobie.
Areopág dohliadal na dodržiavanie zákonov. Pôvodne bol jediným súdnym orgánom, neskôr bol príslušný pre súdenie vopred uváženej vraždy, ublíženia na tele, ak bolo spôsobené s vražedným úmyslom a tiež podpaľačsta a travičstva, ak spôsobilo smrť. Bol nástrojom politickej moci rodovej aristokracie. Moc areopágu bola postupne obmedzovaná zavádzaním demokratickejších ústav (Solónova ústava, Kleisthenova ústava) až v roku 461 pred Kr. reformou, ktorú uskutočnili demokratický politik Efialtés a mladý Perikles, boli členovia areopágu zbavení aj súdnej moci a dozerali už len na menej závažné záležitosti.
