Bezděz je zrúcanina gotického hradu nad obcou Bezděz v okrese Česká Lípa v Libereckom kraji.
Jeden z najvýznamnejších českým hradov stojí na vyššom z dvoch kopcov vulkanického pôvodu tvoriacich dvojvrchol Bezdězu (Veľký Bezděz - 604 m n.m., Malý Bezděz - 577 m n.m.)
Hrad bol vybudovaný v rokoch 1264 - 1278 za vlády Přemysla Otakara II. cisterciánsko-burgundskou stavebnou hutou ako reprezentačné kráľovské sídlo, správne stredisko rozsiahleho kráľovského panstva a pevnosť slúžiaca k obrane dôležitej obchodnej cesty do Žitavy.
Do historického povedomia sa hrad zapísal v roku 1279, kedy tu bol správcom Českého kráľovstva a svojim poručníkom Otom Brandenburským väznený mladý český kráľ Václav II. so svojou matkou Kunhutou.
V 1. polovici 14. storočia vlastnil hrad rod Berkovcov z Dubé. Význam hradu vyzdvihol i Karol IV., ktorý v roku 1350 vydal majestát zabraňujúci zastavovaniu hradu. Po bitke na Bielej hore sa jeho majiteľom stal Albrecht z Valdštejna, ktorý dal hrad nanovo opevniť. V roku 1642 hrad dobyli Švédi a obsadili ho. V roku 1662 bol Bezděz osídlený rádom monserratských benediktínov a premenený na pútnické miesto. Po zániku rádu v roku 1785 hrad začal pustnúť a jeho múry slúžili ako zdroj stavebného materiálu. Takto hrad pretrval až do 40-tych rokov 19. storočia, kedy sa pristúpilo k prvým pokusom na jeho záchranu. Bola zrekonštruovaná Veľká veža a obnovilo sa zastrešenie objektu.
Hrad pre svoju polohu býval častým námetom vychádzok romantických umelcov (napr. Karel Hynek Mácha, Josef Mánes a i.) a stal sa i dejiskom opery Bedřicha Smetanu Tajomstvo. V roku 1868 sa tu uskutočnil pamätný tábor českého a nemeckého ľudu.
Hrad je v súčasnosti v stave postupne rekonštruovaných zrúcanín. Z pôvodných objektov sa zachovali hradné múry s cimburiami, štyridsať metrov vysoká Veľká veža (obvod 21 metrov, hrúbka muriva päť metrov), tzv. Čertova veža (výška 20 metrov, obvod 14 metrov, hrúbka muriva tri metre), hradný palác s ranogotickou kaplnkou v jeho východnej časti, budova purkgrófstva a časť hradieb z doby panstva Albrechta z Valdštejna. Na prístupovej ceste k hradu sa nachádzajú torzá kaplniek barokovej krížovej cesty.
Hrad je od roku 1978 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.