Biela pyramída alebo Pyramída Amenemheta II. leží v lokalite pohrebiska pri dnešnej dedine Dahšúr v Egypte na okraji nílskeho údolia neďaleko Červenej pyramídy. Ide pravdepodobne o najmenej preskúmané pozostatky staroegyptskej pyramídy vôbec.
Pyramídu dal postaviť faraón 12. dynastie Amenemhet II. (okolo 1929 – 1892 pred Kr.) z nepálených tehál a vápenca.
Do dnešných dní sa z pyramídy zachovala hromada nepálených tehál, ktoré kedysi tvorili jadro a miestami vyčnievajúci kamenný skelet, ktorý toto jadro vystužoval. Rovnaký biely vápenec, aký bol použitý na skelete, stavitelia použili aj na dnes bez stopy zmiznutom obložení. Podobné stavebné riešenie mali aj ďalšie pyramídy faraónov 12. dynastie. Vnútorné priestory sa začínajú vstupom zo severnej strany pri základni. Chodba z vápencových blokov a so sedlovým stropom, podobná Neferirkareovej, sa zvažuje k pohrebnej komore. V krátkom úseku, kde sa nachádzajú dva žulové uzatváracie bloky, sa vyrovnáva a ústi do pretiahnutej miestnosti, zo severnej dlhšej strany. Prvý uzatvárací blok zapadá zvrchu dolu a druhý zľava doprava. Pri západnej stene stojí kremencový sarkofág. Komora ma sedlový strop tvorený menšími pozdĺžnymi vápencovými blokmi. Jej architektonické riešenie je ojedinelé. V strednej časti komory vstupujúca chodba padá do zhruba dvojmetrovej šachty. Z nej sa vstupuje na sever do malej komory, nachádzajúcej sa pod vodorovnou časťou chodby, so zapustenou pravouhlou jamou v podlahe, v ktorej boli uložené kanopy. Do pohrebnej komory vstupujú štyri úložné priestory, dva v druhej dlhšej stene a dva oproti sebe v kratších stenách.
Komplex je orientovaný v smere východ-západ. Podľa dnešných veľmi skromných vedomostí, ktoré máme k dispozícii, bol areál ohradený múrom, vie sa o náznakoch zničeného zádušného chrámu, o dvoch masívnych objektoch, stojacich pri východnej strane pri vstupe do areálu, ktoré pripomínajú pylóny neskorších chrámov. Nevie sa o prípadnej vzostupnej ceste a ani o údolnom chráme, ktorý zatiaľ nikto nehľadal. V pyramídovom komplexe za pyramídou pri západnej strane ohrady sa našli hrobky členov kráľovskej rodiny: princa Amenemhetancha a princezien Ity, Chnemet, Itueret a Sithathormeret. Hrobky obsahovali pozostatky pohrebných výbav, napr. drevené rakvy, schránky pre kanopy a nádobky pre vonné maste z alabastru. V priestoroch hrobiek prvých dvoch princezien sa našli krásne šperky, ktoré sú dnes uložené v Egyptskom múzeu v Káhire.
Pyramídu mal preskúmať v rokoch 1894 – 1895 francúzsky archeológ Jacques Jean Marie de Morgan. Po zbežnom prieskume našiel v hrobkách areálu šperky princezien, presunul k nim svoj záujem a vo výskume ďalej nepokračoval. Tak ostáva pyramída a jej okolie naďalej neprebádané. O pozoruhodnosti tejto lokality svedčí množstvo roztrúsených fragmentov architektonických prvkov a výzdoby v areáli, ktoré je možné vidieť na mieste aj dnes.
