Bodrum (najneskôr od 17. stor.; staršie aj: Budrum, Bodrun, Budru, Boudroum, Bodroun, Boudrou; v staroveku Halikarnassos alebo Halikarnássos [starogréckym písmom Άλικαρνασσός - Halikarnassos/iný prepis Halikarnássos], po slovensky pre starovek aj Halikarnas; po novogrécky Αλικαρνασσός - Alikarnassos) je kúpeľné a turistické mesto v Turecku na pobreží mora (v Keramickej zátoke) oproti ostrovu Kos, v provincii Muğla. Leží v historickom regióne Kária. V roku 2000 malo 32 227 obyvateľov. V meste stojí hrad (dnes múzeum), ktorý postavili johaniti začiatkom 15. storočia. Mesto je rodiskom Herodota a Dionysia Halikarnaského.
Halikarnas, grécke prístavné mesto, postavili okolo roku 1000 pred Kr. Dóri ako obchodnú kolóniu, neskôr tu mali silný vplyv Ióni. 386 pred Kr. Halikarnas pripadol Perzii. Perzský satrapa kárskeho pôvodu Mausólos tu vybudoval viacero monumentálnych stavieb, vrátane jedného zo 7 divov sveta – Mausóleion. Po dobytí mesta Alexandrom Veľkým v roku 334 pred Kr. mesto nemalo väčší význam, v 12. storočí ho silno poškodilo zemetrasenie. Začiatkom 15. stor. tu križiacki rytieri Johaniti postavil významný hrad, pravdepodobne zo stavebného materiálu pochádzajúceho zo starovekého Halikarnasu, konkrétne z Mausóleia. Hrad nazvali Petronium. V 16. stor. osmanský sultán Suleyman dobyl mesto, ktoré ovládali Johaniti na Rodose. V tureckom období sa skomolením latinského názvu hradu Petronium (Hrad svätého Petra) vytvoril názov Bodrum/Budrum a pod. Hrad bol sto rokov významnou pevnosťou.
Počas osmanského obdobia bol Bodrum menším prístavom, pričom tu, ako aj v ostatných mestách západnej Malej Ázie žili Gréci. V roku 1923 počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov sa miestni Gréci vysťahovali do Grécka, hlavne na Krétu, kde založili mesto Nea Alikarnassos(Nový Halikarnas).[] Do Bodrumu prišlo grécke moslimské obyvateľstvo z Kréty, ktoré rozprávalo len po grécky, teda grécky jazyk je v Bodrume rozšírený aj dnes. []
