Carnuntum

Carnuntum bola pôvodne keltská osada, neskôr rímsky vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastri dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy.

Sídliskové formy

Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6 po Kr., keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ Tiberius na výprave proti Markomanom. Tábor vznikol na križovatke Jantárovej cesty a podunajskej cesty v rokoch 14-37 po Kr; v roku 15 po Kr. sem prevelili legio XV Apollinaris z Poetovia (dn. Ptuj) a vznikol tu legionársky tábor (castra), pôvodne drevozemný, za vlády cisára Vespaziána (vládol 69 - 79 po Kr.) kamenný.

Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (canabae). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (vládol 117 - 138 po Kr.) štatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. stor. po Kr. ho cisár Septimius Severus za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. stor. po Kr.) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).

Dejiny

Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. V roku 6 po Kr. bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti Marobudovi v Čechách (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie Pannonia bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104 po Kr.) sa stalo sídlom Hornej Panónie (Pannonia Superior). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár Domicián v rámci vojen s Germánmi. Cisár Hadrián (117-138) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).

Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180 po Kr.). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský amfiteáter, ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.

13. augusta 193 bol v Carnunte Septimius Severus, miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný Kolín nad Rýnom, Trevír a Efezos.

V 3. storočí bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu ešte vyhlásili za cisára Regaliana, ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.

V roku 308 alebo 309 po Kr. sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na schôdzi, ktorá mala vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.

V 4. storočí po Kr. osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, Gallia). V 1. polovici 4. storočia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie.

V r. 375 cisár Valentinianus v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".

Stavby v Carnunte

Carnuntum ako vojenský tábor aj civilné osídlenie poskytovalo svojim obyvateľom, občanom Rímskej ríše, všetky sociálne a ďalšie výhody, ktoré užívali aj občania v iných častiach ríše. Preto boli na území jednotlivých jeho častí vybudované viaceré verejné i súkromné stavby, s akými sa môžeme stretnúť aj v iných oblastiach.

Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.

Amfiteáter ako stredisko zábavy a konania gladiátorských hier a zápasov s divými šelmami tvoril neodmysliteľnú súčasť každého rímskeho mesta. V Carnunte boli vybudované dva amfiteátre: jeden v západnej časti osídlenia s kapacitou asi 7000 divákov, druhý vo východnej časti s kapacitou asi 14 000 divákov. Vo východnom amfiteátri je nad bránou, ktorou vstupovali do arény gladiátori, text, z ktorého je jasné, že ho dali postaviť najvyšší úradníci v meste (quattuorviri). Približne okolo roku 320 po Kr. bol v jednej časti tohoto amfiteátra postavený kresťanský oltár z dvoch starších pohanských oltárov a mramorovej platne, čo svedčí o prítomnosti kresťanov v Carnunte.

Pohanská brána bola postavená na prístupovej ceste ku Carnuntu pravdepodobne v súvislosti s konferenciou cisárov na začiatku 4. stor. po Kr. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.

Civilné mesto - zachoval sa šachovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajších ulíc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, kúpele (thermae), rekonštruovaný bol chrám bohyne Venuše, zachovali sa aj zvyšky chrámu, zasväteného bohovi Mithrovi (mithraeum). Na viacerých miestach sa pod povrchom ulíc našli zvyšky kanalizácie.

Museum Carnuntinum - bolo vybudované v mestečku Deutsch Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopie, meče, zvyšky šupinových brnení), keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), šperky a predmety pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.

V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.

Literatúra

  • Werner Jobst: Provinzhauptstadt Carnuntum. 1983
  • M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): Der römische Limes in Österreich. 1986
  • K. Genser: Der österreichische Donaulimes in der Römerzeit. 1986
  • Werner Jobst (Hrsg.): Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau. 1992

Iné projekty

  • ' ponúka multimediálne súbory na tému '
  • Uvedené v nasledujúcich kategóriách:
    Pridať komentár
    Tipy a rady
    Usporiadať:
    Zatiaľ neexistujú žiadne tipy ani rady pre Carnuntum. Možno budete prvými, ktorí uverejnia užitočné informácie pre spolucestujúcich?:)
    Hotel Altes Kloster

    počnúc $98

    Pannonia Tower Hotel

    počnúc $130

    Hotel Marc Aurel

    počnúc $61

    Hotel Viktor

    počnúc $56

    Botel Pressburg

    počnúc $76

    Apartments Viktor

    počnúc $81

    Odporúčané pamiatky v okolí

    Vidieť všetko Vidieť všetko
    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Hainburské vrchy

    Hainburské vrchy (nem. Hainburger Berge alebo Hundsheimer Berge) sú v

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Devínsky hrad

    Devínsky hrad alebo Hrad Devín je bývalý hrad v rovnomennej bra

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Zámok Hof

    Zámok Hof (nem. Schloss Hof) je rakúsky zámok nachádzajúci sa na Mora

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Donau-Auen

    Donau-Auen je národný park v Rakúsku, v blízkosti Bratislavy, kto

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Most Lafranconi

    Most Lafranconi je prvý betónový most, ktorý preklenul Dunaj v Bra

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Bratislavská zoologická záhrada

    Zoologická záhrada Bratislava je zoologická záhrada v Bratislave. Nac

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Bratislavský hrad

    Bratislavský hrad je najdôležitejší a centrálny hrad v Brati

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Chrám svätého Mikuláša (Staré Mesto)

    Chrám svätého Mikuláša je ranobaroková sakrálna stavba postav

    Podobné turistické atrakcie

    Vidieť všetko Vidieť všetko
    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Machu Picchu

    Machu Picchu (vyslov: maču pikču; po kečuánsky: Machu Pikchu Sta

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Akropola v Aténach

    Aténska Akropola je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gr

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Old Town, Al-'Ula

    The Old Town is an archaeological site near Al-'Ula, Medina Province,

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Temple of Poseidon, Sounion

    The ancient Greek temple of Poseidon at Cape Sounion, built during

    Pridať do zoznamu želaní
    Bol som tu
    Navštívil
    Antické divadlo (Plovdiv)

    Antické divadlo (bulh. Античен театър&

    Pozrite sa na všetky podobné miesta