Kaplnka Vzkriesenia (Chapelle da la Résurrection; hol. Verrijzeniskapel) patrí rímskokatolíckej cirkvi, má ekumenické zameranie. Nachádza sa v štvrti Európskych inštitúcii (zbor centrum Bruselu). Jej predchodca, ktorého začiatky sa datujú na zač. 15. storočia, sa pôvodne nachádzal v strede mesta, postupom času, rôznymi mestskými premenami Bruselu, bol v roku 1907 zbúraný. Na miesto neho bol na dnešných miestach postavený ako presná napodobenina dnešný priestor. Na jeseň 2001, po rozsiahlej vnútornej rekonštrukcii a po pastorálnom posvätení dostala kaplnka svoje dnešné meno a zameranie, jej program má silné ekumenické rysy. Pastorálnu zodpovednosť za kaplnku prevzal rád Jezuitov.
Stavba kostola, ktorá naväzuje na predchádzajúce staršie stavby a ktorý bol v 18. stor. rozsiahle obnovený, stála pôvodne na mieste dnešnej hlavnej železničnej stanice. V čase urbárnych a dopravných zmien Bruselu bola zrúcaná a na dnešnej ulici nanovo postavená. Stavba bola spojená so stavbou Konventu Rádu sestier večného uctievania (Dames de l´adoration perpétuelle). Tento stavebný komplex je vo svojej forme zachovaný podnes, aj keď s mnohými vnútorno-funkčnými zmenami, nakoľko Rád sestier v r. 1999 svoje priestory predal. Dnes sa v hlavnej budove Rádu sestier nachádza Centrum pre návštevníkov a knižnica európskej komisie. Kaplnka bola predaná podľa belg.zákona medzinárodnému spolku, ktorého zakladateľmi a členmi sa stali spolupracovníci európskych inštitúcii, aby týmto spôsobom zachovali kaplnku pre modlitebný priestor. Rôznymi darmi a príspevkami, hlavne od Biskupskej konferencie Európy (rím.-kat. cirkev), Konferencie Európskych cirkví (KEK-CEC), Jezuitským rádom a rôznymi sponzormi bola nakoniec kaplnka v r. 1999 a 2000 nanovo obnovená. 25 septembra 2001 bola vtedajším biskupom Bruselu, Gotfriedom kardinálom Danneelsom oficiálne posvätená.
Kým vonkajšia fasáda ostala v neorenesančnom štýle aj napriek rekonštrukciám v nezmenenej podobe, vnútro kaplnky prešlo v r.2001 úplnou rekonštrukciou a bolo nanovo zrekonštruované podľa plánov architektov z kancelárie Marionex. Dnes má vnútro kaplnky na využitie prekvapivo až štyri poschodia. Vstup do kaplnky je zároveň vstupné foajé, vytvorené na prízemí, ktoré je využívané k uvítaniu, k rôznym podujatiam a k výstavám. V pivničných priestoroch je Krypta, ktorá slúži k modlitbám jednotlivcov a bohoslužobným stretnutiam. Pozlátený kríž je práca maliara Philippa Denisa. Hlavný liturgický priestor sa dnes nachádza na prvom poschodí, prístup k nemu je umožnený vnútorným schodiskom a výťahom. Postrannému chóru lode dominuje organ z dielne Etienna Debaisieuxa, ktorý darovala Evanjelická cirkev v Nemecku (EKD). Kostol stratil svoju pôvodnú výšku, preto boli dodané nové okná od viedenského umelca Thomasa Reinholda. Bočné okná hlavnej lode zobrazujú témy: stvorenie sveta, stvorenie človeka, horiaci ker a zoslanie Ducha Svätého. Okná hlavnej fasády (pohľad z ulice) stvárňujú hlavne tému vzkriesenia. Na ďalších poschodiach sa nachádzajú zborová, spoločenská sieň a kancelárie.
Kaplnka Vzkriesenia nie je cirkevný zbor. Vzhľadom na jej výnimočnú polohu v strede kancelárii, obchodných centier a blízkosti EÚ inštitúcií (rada, parlament, komisia atď.) je kaplnka otvorená hlavne v pracovné dni a ponúka alternatívne bohoslužobné ponuky, ktoré sú prispôsobené pracovnému rytmu a rôznym kresťanským konfesiám. Kaplnka je vedená pastorálnym tímom ordinovaných a laikov. Rím.-katolícke, evanjelicko-luteránske a ortodoxné služby Božie, (čas obeda) sú ponúkané v rôznych rečiach, hlavne však anglicky a francúzsky.
