Chauvetova jaskyňa [šóvetova] je nálezisko jaskynných malieb z obdobia vrchného paleolitu (aurignacien). Ich vek sa odhaduje na 30 až 32 000 rokov a patria tak k vôbec najstarším .
V roku 2014 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Jaskyňa leží v južnom Francúzsku pri obci Vallon-Pont-d’Arc, asi 70 km severne od Nîmes, vo vápencovom útese nad bývalým korytom rieky Ardèche. V kraji je síce rad archeologicky významných jaskýň, Chauvetova jaskyňa je ale mimoriadne veľká, maľby zvierat majú vynikajúcu úroveň a sú veľmi dobre zachované. Na viac ako sto kresbách a maľbách je zachytených najmenej 13 druhov zvierat, vrátane jaskynných hyen, medveďov, levov a leopardov. V niektorých prípadoch sú zvieratá zachytená v pohybe, alebo tvoria skupiny. Popri tom je v jaskyni množstvo geometrických kresieb, liniek a bodov. Okrem malieb sa v jaskyni našli aj ďalšie predmety a stopy ľudskej činnosti, napríklad čierny nános od sadzí z pochodní, ktorými sa v jaskyni svietilo, odtlačky detských rúk a ďalej stopy medveďov a množstva kostí.
Jaskyňa je pomenovaná po speleológovi Jean-Marie Chauvetovi, ktorý ju v roku 1994 s dvoma kolegami, E. Brunel-Deschampsovou a Ch. Hillairom objavil, a v roku 1996 opísal. Datovanie bolo spočiatku predmetom odborných sporov, rádiokarbónová metóda datovania ale ukázala, že maľby skutočne pochádzajú z doby pred 30-32 tisíc rokmi, ďalšie stopy sú o niekoľko tisícročí mladšie. Speleologický výskum ukázal, že pred nejakými 25 tisícami rokov bol vchod do jaskyne uzavretý zosuvom pôdy, čím sa vysvetľuje neprítomnosť mladších stôp. Aby sa predišlo poškodeniu malieb návštevníkov, ako sa stalo v Lascaux, je jaskyňa pre verejnosť uzavretá.
