Coricancha (z keču. Qurikancha - Zlatý dvor), pôvodne veľký chrám Slnka. Coricancha bola plná zlata. Chrámové steny boli pokryté sedemsto kusmi zlatých dosiek. Na dvore bola tráva, kvety a kukurica celé z čistého zlata, zo zlata boli aj vtáky a pasúce sa lamy, zlaté slnko žiarilo nad zlatými postavami žien a detí. Na opačnej strane tohto Slnka boli uložené múmie bývalých inkských kráľov zachované na toľko, až sa zdalo, že sú živé. Sedeli na zlatých trónoch a hľadeli priamo na návštevníka. Podľa legendy tieto telá Indiáni ukryli spolu s ďalšími pokladmi vysoko v horách a doposiaľ neboli nájdené. Uprostred Coricanchy sa na nádvorí pod šírym nebom nachádzalo symbolické pole osiate symbolickou "kukuricou" vyrobenou z rýdzeho zlata. Uprostred tohto poľa bola umiestnená osemhranná truhlica, ktorá bola svojho času pokrytá 55 kg zlata a ktorá označovala miesto známe ako Qusqu Qara Rumi (Obnažený pupočný kameň), kde podľa mýtov deti Slnka vtĺkli do zeme celý Virakočov prút.
Keď španielski dobyvatelia dobyli Cusco, Coricanchu prestavali na kostol Santo Domingo, väčšinu inkských múrov však nechali nedotknutú.
