Évora je mesto v južnom Portugalsku. Zachované historické centrum mesta je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Évora leží v nadmorskej výške 300 m, v regióne Alentejo, približne 130 km od Lisabonu. Je hlavným mestom okresu. Región Aletenjo tvorí široká rovinatá krajina na juh od rieky Tejo. S ohľadom na veľmi zachované centrum starého mesta, takmer úplne dochované mestské opevnenie a veľký počet pamiatok pochádzajúcich z rôznych historických čias bolo mesto zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Mesto založili Luzitáni a urobili ho svojim hlavným mestom. Rimania dobyli mesto v roku 57 pred Kr. a opevnili ho hradbami. V období invázie barbarov sa v roku 584 Évora dostala pod vládu vizigótskeho kráľa Leovigilda. V roku 715 mesto obsadili Mauri a vtedajší vládca Tarik ibn-Zijad ho nazval Jebora. Za maurskej vlády (715 – 1165) začalo mesto opäť prosperovať.
V septembri roku 1165 dobyl mesto Geraldo Sem Pavor (Gerald Smelý) a dostalo sa tak pod vládu portugalského kráľa Alfonza I. V tejto dobe sa rozvíjalo veľmi dynamicky. V prvej a druhej dynastii portugalských kráľov tu sídlil kráľovský dvor a bolo postavených mnoho palácov, pomníkov a kostolov. Sídlom arcibiskupstva sa Évora stala v roku 1540. V roku 1559 tu jezuiti založili univerzitu. V 18. storočí boli jezuiti z Portugalska vykázání a univerzita bola v roku 1759 uzatvorená. Obnovy sa dočkala až v roku 1973.
Všetky významné stavebné slohy a umelecké smery (románsky sloh, gotika, manuelský sloh, renesancia a barok) zanechali v Évore stopu. Dodnes sa na ploche 1 km² historického centra nachádza okolo 4 000 budov.
Nesprávne nazývaný chrámom Diany. Pochádza z 1. storočia a bol pravdepodobne venovaný kultu cisára Augusta. Chrám sa dochoval pomerne neporušený, pretože bol neskôr zabudovaný do stredovej stavby. Je svojho druhu jediný v Portugalsku. Stal sa akýmsi symbolom mesta. Chrám v korintskom štýle má šesť stĺpov v jednej rade. Bol postavený z mramoru, ktorý sa nachádza v blízkosti mesta Estremoz. Dochované stĺpy sú vysoké 7,68 m.
Jedna z najvýznamnejších gotických pamiatok Portugalska, bola vybudovaná v rokoch 1280 až 1340. Sochy apoštolov na portáli sú z roku 1335. Jedna z kaplniek je v manuelskom slohu, ostatné sú barokové. Organy a chór pochádzajú z renesančného obdobia (cca 1556).
Pochádza z roku 1480 a je vynikajúcim dokladom mudejárskej gotiky.
Bol postavený v 15. storočí. Obsahuje množstvo hrobiek, kostol a ambit v gotickom slohu, manuelskú kláštornú budovu s nádherným portálom. Interiér je vyzdobený keramickými azulejos z 18. stoočia.
Postavený koncom 15. storočia. Je kombináciou manuelského a gotického slohu. Široká hlavná loď je majstrovským dielom gotickej architektúry. Obsahuje množstvo kaplniek s barokovou výzdobou. Veľmi navštevovaná je kostnica (Capela dos Ossos), ktorej steny sú úplne pokryté ľudskými lebkami a kosťami.
Vasco da Gama tu sídlil v rokoch 1519 až 1524. V tomto období bol vymenovaný za grófa z Vidigueiry a za vicekráľa Indie. Dodnes sa dochoval manuelský ambit a renesančné nástenné maľby.
9 km dlhý akvadukt bol postavený v rokoch 1531 až 1537 kráľom Jánom III. Architektom bol významný vojenský architekt Francisco de Arruda, ktorý postavil okrem iného Belémsku vež v Lisabone. Akvadukt končí na námestí Praça do Giraldo a v jeho poslednej časti sú medzi oblúky vsadené obchody a kaviarne. Známý portugalský básnik Luís de Camóes ho ospevuje v epickej básni Os Lusíadas.
Pôvodne jezuitský internát postavený kardinálom a neskorším kráľom Henrichom I. roku 1559.
Jednoduchý maurský hrad a rezidencia kráľov z Alfonsovej dynastie. Jeho vonkajšíí vzhľad nesie rysy mudejárovskej architektúry, gotiky, manuelského slohu i renesancie.
Zvyšky paláca vybudovaného kráľom Manuelom I. v goticko-renesančnom štýle. Podľa niektorých kronikárov tu Vasco de Gama dostal rozkaz vydať sa na objeviteľskú cestu do Indie.
Renesančná fontána sa nachádza na námestí Largo das Portas de Moura. Má tvar glóbusu obklopeného vodou. Symbolizuje storočie objaviteľov.
Palác s fasádou zo 17. storočia je postavený na základoch hradu, ktorý vyhorel v roku 1384. Dominantné architektonické prvky sú z manuelského obdobia. Palác slúži ako sídlo starostu Évory a z času na čas ako kráľovská rezidencia. Na prvom poschodí sú uložené zbierky rukopisov, rodinné portréty a religiosa zo 16. storočia.
Námestie v centre mesta. Kráľ Eduard I. tu dal vybudovať palác (Estaus Palace), ktorý má dnes gotický vzhľad. Renesančná fontána (fonte Henriquina) je z roku 1570. Na severnej strane je kostol sv. Antona (Igreja de Santo Antão) z 16. storočia. Na tomto námestí bol v roku 1483 sťatý Ferdinand II., vojvodca z Braganzy na rozkaz svojho bratranca kráľa Jána II. Námestie bolo tiež v dobe inkvizície svedkom stoviek autodafé.
