Frauenkirche (po slovensky Kostol Matky Božej/Panny Márie) je luteránsky kostol v Drážďanoch v Nemecku.
Drážďanský Frauenkirche bol zničený v kontroverznom bombardovaní Drážďan z 13. na 14. februára 1945, počas druhej svetovej vojny a neskôr bol zrekonštruovaný. Rekonštrukcia exteriéru bola dokočená v roku 2004 a interiéry boli dokončené v roku 2005. Po 13 rokoch nákladnej rekonštrukcie bol znovu vysvätený 30. októbra 2005 pri oslave protestanského sviatku dňa reformácie.
Frauenkirche bol vybudovaný ako luteránsky kostol (protestantský), napriek tomu, že saský vládca Friedrich August II. (1670-1733) bol v tom čase už katolíkom (na katolícku vieru prestúpil v roku 1719, aby získal titul poľského kráľa).
Pôvodný barokový kostol bol postavený v rokoch 1726 až 1743 a bol navrhnutý drážďanským mestským architektom Georgom Bährom (1666-1738), jedným z najväčších majstrov nemeckého baroka. Bährova zreteľná architektúra kostola zachytila nový duch protestantstva.
V roku 1736 slávny tvorca organov Gottfried Silbermann (1683-1753) postavil trojmanuálový nástroj pre kostol. Organ bol nainštalovaný 25. novembra a 1. decembra na ňom mal Johann Sebastian Bach (1685-1750) svoj koncert.
Najvýraznejším stavebným prvkom kostola je kupola zvaná Kamenný zvon (die Steinerne Glocke) čnejúca do výšky 95 metrov. Je to triumf techniky a inžinierstva doby porovnateľný snáď len s Michelangelovou kupolou pre baziliku svätého Petra v Ríme. 12 000 ton vážiaca kupola sa týči bez akýchkoľvek vnútorných opôr, napriek rôznym negatívnym predpovediam je dóm stále stabilný. V roku 1760 bol zvon zasiahnutý viac ako 100 delovými guľami pruskej armády počas sedemročnej vojny.
Dokončený kostol dodal Drážďanom výraznú siluetu, ktorá bola zachytená na známych obrazoch Bernada Bellotta, nazývaného Canaletto.
V roku 1849 sa kostol stal srdcom revolúcie známej ako májové povstanie v Drážďanoch. Frauenkirchen bol obklopený barikádami.
Vyše 200 rokov kostol monumentálne dominoval drážďanskej panoráme.
Kostol bol skoro totálne zničený a ruiny (chórová časť kostola) spolu so zvyškami kameňov boli ponechané v centre mesta na dalších 45 rokov. Krátko po skončení 2 sv. vojny sa začalo s číslovaním a konzervovaním zvyšných kameňov a trosiek. Pieta tohto miesta zabránila komunistickým úradom v odstránení trosiek a vytvoreniu plánovaného parkoviska. V roku 1982 sa ruiny stávajú miestom pokojných protestov proti komunistickému režimu. Výročie bombardovania si 400 obyvateľov Drážďan uctilo pamiatku tichom a zapálením sviečok.
Už v posledných mesiacoch vojny boli snahy o rekonštrukciu kostola. Nanešťastie pod vplyvom politických dôvodov sa rekonštrukcia neuskutočnila. Ruiny boli zakonzervované a vyhlásené za vojenský pamätník, rovnako ako ruiny Coventreskej katedrály v Anglicku, ktorá bola zničená nemeckým bombardovaním v roku 1940.
Po znovuzjednotení Nemecka sa situácia zmenila. V roku 1989 založil Ludwig Güttler občiansku iniciatívu „Spoločnosť pre rekonštrukciu Frauenkirche“ a začal agresívnu fundraisingovú kampaň, ktorá viedla k získaniu dostatočného množstva finančných prostriedkov. Sen sa stal skutočnosťou. Tisíce architektov, historikov a inžinierov zoradili tisíce kameňov, identifikovali ich a označili pre znovupoužitie v stavbe. Rekonštrukcia Frauenkirche stála €182,6 milióna (cca 7,5 miliardy SK podľa vtedy platného kurzu). Dresdner Bank zaplatila viac než polovicu nákladov pomocou príspevkových certifikátov a sama prispela čiastkou 7 miliónov euro. K najväčším individuálnym sponzorom patril nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Günter Blobel, ktorý na obnovu venoval väčšinu finančnej odmeny spojenej s týmto ocenením (cca 3 250 000 Sk). Ďalších €2.3 miliónov bolo získaných pomocou symbolického predávania stavebných kameňov.
Samotná rekonštrukia trvala 12 rokov. Originálne stavebné plány z 18. storočia sa nezachovali, rekonštrukcia preto čerpala informácie z dobových fotografii a dokumentácie opravy kostola, ktorá prebehla v 20. rokoch 20. storočia. Podľa nich bol zostavený presný 3D počítačový model stavby. Každá pôvodná časť bola zaevidovaná a bolo jej určené príslušné miesto v modeli - do stavby sa tak podarilo zakomponovať 43% pôvodných súčastí.
Architekti upravili oproti pôvodným plánom najmä podzemné
priestory, kde vznikla koncertná sála. Všetky nosné piliere boli
nanovo vytvorené z pieskovca. 12 000 ton vážiaca kopula bola
vytvorená postupným skladaním presne opracovaných kamenných častí
na nosný drevený skelet, ktorý bol nakoniec odstránený.
Kostol má po rekonštrukcii zabudovanú klimatizáciu, elektrické
osvetlenie a kompletné ozvučenie od firmy Sennheiser.
