Hypogeum (podzemný posvätný priestor) v Hal Saflieni (dnes časť mesta Paola na Malte) je trojposchodový, viac ako 10,6 m hlboký komplex o celkovej ploche okolo 500 m² pochádzajúci z doby asi 3800 až 2500 pred Kr.
Leží neďaleko chrámu Tarxien a po dôkladnom reštaurovaní bolo roku 2004 opäť otvorené pre verejnosť. Od roku 1980 je zapísané na zzname svetového dedičstva UNESCO.
Hypogeum Hal Saflieni je na rozdiel od ostatných maltských chrámov z megalitického obdobia labyrint podzemných chodieb, komôr a sál, vytesaný do skaly, postupne rozširovaný po dobu 1 300 rokov. Je čiastočne zdobený maľbami okrovej farby. Okrem oltárov a obetných komôr obsahuje nespočetné menšie výklenky v ktorých boli nájdené zvyšky kostí niekoľkých tisíc osôb a tiež soška "Spiaca kňažka".
Skoršie hypotézy, že hypogeum slúžilo ako pohrebisko, sa koncom 90. rokov 20. storočia zdali byť vyvrátené a vychádzalo sa z toho, že sa jedná o sakrálnu, obradnú stavbu, snáď centrum vtedajšej teokracie. Skutočnosť, že nájdené kosti (ako aj väčšina na Malte nájdených sošiek) boli výlučne ženského pohlavia, viedla potom k názoru, že dobová spoločnosť bola matriarchálna a v hypogaeu boli pochovávané kňažky a veštkyne. Najnovšie bol však aj tento názor spochybnený a žiadna všeobecne prijímaná teória neexistuje.
