Invalidovňa (Les Invalides) je komplex budov v 7. mestskom obvode Paríža obsahujúci múzeá a pamiatky francúzskej vojenskej histórie, nemocnicu a domov pre vojnových veteránov, čo boli aj pôvodné účely budov. Dnes je to aj miesto, kde sú pochovaní niektorí z najväčších vojnových hrdinov Francúzska.
Dejiny
Ľudovít XIV. inicioval vznik domu pre starých či chorých vojakov
nariadením zo dňa 24. novembra 1670. Názov je odvodený skrátením
pôvodného hôpital des invalides (nemocnica pre invalidov).
Architektom bol Libéral Bruant. Za miesto bolo vybrané vtedajšie
predmestie Paríža (17. storočie). Kým však bola stavba (r. 1676)
dokončená, projekt sa postupne rozšíril - predná časť merala 196
metrov a celý komplex mal 15 nádvorí, najväčšie cour
d'honneur (čestné nádvorie) bolo určené na vojenské prehliadky.
Ďalej bola postavená kaplnka. Pri stavbe asistoval už starému
Bruantovi Jules Hardouin Mansart, ktorý stavbu podľa Bruantových
návrhov dokončil. Stavba kaplnky bola dokončená v roku 1679, po
Bruantovej smrti. Kaplnka je známa ako Eglise Saint-Louis des
Invalides.
Krátko po dostavbe kaplnky pre veteránov Ľudovít XIV. prikázal
Mansartovi vybudovať samostatnú súkromnú kráľovskú kaplnku,
všeobecne nazývanú Église du Dôme(kostol z kopulou) podľa
najvýraznejšieho znaku. Táto stavba, dokončená 1708, je považovaná
za triumf francúzskej barokovej architektúry, vzorom bola Bazilika
sv. Petra v Ríme.
Interiér kupoly bol vymaľovaný (dokončený 1705) Le Brunovým
žiakom Charlesom de La Fosse (1636-1716). Maľby, pri pohľade zdola,
zobrazujú vtedajšiu predstavu vesmíru.
Institution Nationale des Invalides (Národný inštitút
invalidov)
Národný inštitút pre invalidných vojnových veteránov. Budovy
tohto úradu sú stále súčasťou komplexu Invalidovne. Inštitút
zahŕňa: • Domov dôchodcov • Nemocnicu • Centrum pre ambulantnú
lekársku pomoc
Musée
de l'Armée (armádne múzeum)
Vojenské múzeum francúzskej armády, ktorého budova je tiež
súčasťou Invalidovne
Hrobky
Najvýznamnejšou hrobkou Invalidovne je hrobka Napoleona
Bonaparte (1769- 1821) v krypte pod Mansartovým dómom. Napoleon bol
po bitke pri Waterloo internovaný na Sv. Helene, kde aj r. 1821
zomrel a bol pochovaný. 19 rokov po jeho smrti (1840) však kráľ
Ľudovít-Filip umožnil návrat pozostatkov späť do Francúzska a ich
uloženie v kaplnke sv. Jeronýma v Paríži. Keďže renovácia
Invalidovne trvala mnoho rokov, boli napoleonove pozostatky
presunuté na honosnejšie miesto pod kopulu až v roku 1861. Návrat
napoleonových pozostatkov do Francúzska bol obrovskou udalosťou, o
čom svedčí literatúra.
V Invalidovni však nie je pochovaný len Napoleon, sú tú
pochovaní aj niektorí členovia napoleonovej rodiny, niekoľko
dôstojníkov, ktorí slúžili pod jeho velením a ďalší francúzski
vojenskí hrdinovia.
- Henri Gratien, hrabě Bertrand (1773-1844) armádny generál
Prvého cisárstva, ktorý sprevádzal Napoleona na Elbu a Sv. Helenu.
Roku 1840 priviezol jeho telo späť do Francúzska.
- Joseph Bonaparte (1768-1844) starší brat Napoleona.
- Jérôme Bonaparte (1784-1860) najmladší brat Napoleona.
- Napoleon II. (1811-1832) syn Napoleona.
- Thomas Robert Bugeaud (1784-1849) maršal Francúzska a dobyvateľ
Alžírska.
- François Canrobert (1809-1895) maršal Francúzska.
- Géraud Duroc (1774-1813) dôstojník, ktorý bojoval a verne
slúžil Napoleonovi.
- Claude Joseph Rouget de Lisle (1760-1836) armádny kapitán,
autor francúzskej národnej hymny - La Marseillaise.
- Ferdinand Foch (1851-1929) maršal Francúzska počas Prvej
svetovej vojny.
- Henri de la Tour d'Auvergne, Vicomte de Turenne (1611-1675),
viac známy ako Turenne, maršal Francúzska za Ľudovíta XIV., jeden z
najväčších francúzskych vojvodcov.
- Srdce Sébastiena Le Prestre de Vauban (1633-1707) projektanta
opevnenia za Ľudovíta XIV.
Pochovaní v kryptách
Invalidovne
- Popol generála Marceaua
- Srdce generála Klébera
- Maršal Lyautey
- Generál Robert Nivelle
- Generál Charles Mangin
- Maršal Patrice de Mac-Mahon
- Maršal Philippe Leclerc de Hauteclocque
- Srdce kráľovského poručíka Jeana Beryranda, 1691
- Srdce generála d'Hautpoula 1807
- Generál gróf Antoine Charles Louis Lasalle 1809
- Srdce generálmajora de Bissone 1811
- Generál de Lariboisière 1812
- Maršal Jean-Baptiste Bessières 1813
- Srdce generálmajora Eblé 1813
- Srdce generálporučíka Baraguay d'Hillierse 1813
- Srdce Marie Maurille de Sombreuil, grófky z Villelume 1823
- Srdce generálporučíka Concha 1823
- 14 obetí Fieschiho útoku 28. júla 1835
- Maršal Bon Adrien Jeannot de Moncey 1842
- Maršal Nicolas Charles Oudinot 1847
- Srdce generálmajora Négriera 1848
- Maršal Mouton de Lobau 1839
- Maršal Vallée 1846
- Admirál Duperré 1847
- Generál Duvivier 1848
- Maršal Sebastiani 1851
- Maršal Exelmans 1852
- Maršal d'Saint-Arnaud 1854
- Admirál Hamelin 1864
- Maršal Pélissier, vojvoda de Malakoff 1864
- Maršal Regnault zo Saint-Jean-d'Angely 1870
- Maršal Baraguay d'Hilliers 1878
- Maršal Canrobert 1895
- Generál Roques 1920
- Generál de Maud'huy 1921
- Generál Humbert 1921
- Generál Maistry 1922
- Maršal Maunoury 1923
- Generál Malleterre 1923
- Generál de Mitra 1924
- Vice-admirál Boué de Lapeyrère 1924
- Generál Lanrezac 1925
- Generál Putz 1925
- Generál Baucheron de Boissoudy 1926
- Generál Gerard 1926
- Generál Ruffey 1926
- Generál d'Langle de Cary 1927
- Maršal Fayolle 1928
- Generál Sarrail 1929
- Vice-admirál Gauchet 1931
- Generál Cordonnier 1936
- Admirál Guépratte 1939
- Maršal Franchet d 'Esperey 1942
- Generál Pau 1932
- Vice-admirál Fournier 1934
- Admirál Ronarc'H 1940
- Generál Guillauma 1940
- Generál d'Amadé 1941
- Generál d'Urbal 1943
- Generál Henrys 1944
- Generál Duchêne 1950
- Generál Houdemon 1960
- Generál Kientz 1962
- Generál Monclar 1964
Guvernéri Invalidovny
- Vrchný predstavený Lemaçon, SEIGNEUR d'Ormoy: 1678
- Blanchard, rytier de Saint-Martin de Tale: 1696
- Des Roches d'Orange: 1705
- Boyveau: 1728
- Beaujeu de Jauges: 1730
- De Vissec de Ganges: 1738
- Marnais de la Bastie, rytier de Saint-André: 1742
- Cormier de la Courneuve: 1753
- Azémar de Panna de La Serre: 1766
- Generálporučík Sahuguet d'ESPAGNAC: 1783
- Generálporučík de Guibert: 1786
- Generál Jean-François Berruyer: 1804
- Maršal Jean Mathieu Philibert Sérurier: 1819
- Maršal de Franquetot de Coigny: 1821
- Maršal Jean-Baptiste Jourdan: 1833
- Generálporučík Denis de damremont: 1837
- Maršal Bon Adrien Jeannot de Moncey: 1842
- Maršal Nicolas Charles Oudinot: 1847
- Maršal Gabriel Jean Joseph Molitor: 1849
- Generál Arrighi de Casanova: 1853
- Maršal Philippe Antoine hrabě d'Ornano: 1863
- Generál hrabě de Martimprey: 1883
- Generál Sumpt: 1891
- Generál Arnoux: 1902
- Generál Mariaux: 1944
- Generál Rodes: 1951
- Generál Jacques de Grancey: 1973
Iné
projekty
Шаблон:Projekt
Externé
odkazy