Jezuitské misie u kmeňa Guaraníov je súhrnné pomenovanie pre päť bývalých jezuitských redukcií v pohraničí Argentíny a Brazílie. Ide o štyri lokality v argentínskej provincii Misiones a jednu lokalitu v brazílskom štáte Rio Grande do Sul.
V roku 1983 a 1984 boli spoločne zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Redukcie zakladali v 17. a 18. storočí uprostred tropického pralesa jezuiti s účelom evanjelizovať domorodé obyvateľstvo kmeňa Guaraníov. V priebehu času vzniklo na 30 redukcií na území dnešných štátov Paraguaj, Argentína a Brazília. Vo všetkých redukciách panovali takmer rovnaké pravidlá. Jezuiti vytvorili veľmi prepracovaný model spoločnosti, ktorý riešil otázky ekonomiky (rozdelenie práce, výroba predmetov každodennej potreby, pestovanie plodín), náboženstvo i kultúru. Jedným zo základných princípov fungovania redukcií bolo spoločné vlastníctvo. Jednotlivé redukcie boli silne nezávislé od španielskej koloniálnej správy, za čo si vyslúžili prirovnanie ku „štátu v štáte“.
Každá redukcia mala námestie na ktorom bol kostol, „dom otcov“ (šp. Casa de Padres, ubytovňa kňazov) a spoločenské budovy. Okolo námestia boli domy Indiánov. Niektoré zdroje udávajú, že vo všetkých redukciách mohlo spolu žiť až 100 000 Indiánov. V roku 1767 vyhostil španielsky kráľ Karol III. jezuitov zo Španielska i jeho kolónii. Jezuiti teda opustili i tieto redukcie, ktoré krátko po ich odchode spustli. V súčasnosti sú ruiny jednotlivých redukcií v rôznom štádiu rozpadu.