Kartágo leží na severnom pobreží Stredozemného mora - dnešné Tunisko ako predmestie hlavného mesta Tunis. Kartágo sa rozprestieralo na východnom brehu jazera Tunis.
Kartágo bolo staroveké, pôvodne fenické mesto, založené vysťahovalcami z Týru v roku 814 pred Kr.. Mesto sa rozkladalo na severnom pobreží Afriky na dnešnom území Tuniska. Patrilo k obchodným mestám fenického typu.
V rokoch 500-300 pred Kr. viedlo časté vojny s Grékmi žijúcimi v osadách na Sicílii. Tu narazili Kartáginci aj na Rimanov, s ktorými neskôr viedli tri púnske vojny.
Prvá púnska vojna (264 pred Kr. - 241 pred Kr.) vypukla kvôli nadvláde nad Stredozemným morom a nad Sicíliou, na ktorej sa pestovalo množstvo obilia. Rimania porazili Kartágo a tým získali aj vplyv nad Sicíliou1 - dovtedajšou najväčšou obilnicou. Kartágo sa teda zameralo na iné územie. V Hispánii (dnešné Španielsko) si vytvorilo provinciu Nové Kartágo. Táto oblasť bola veľmi bohatá na striebro. Mohlo tak vyrovnať vojnové reparácie, čo sa stalo opäť tŕňom v oku Rimanov.
Druhá púnska vojna (218 pred Kr. - 202 pred Kr.) Príčinou vojny boli udalosti v meste Sagunto, ktorého časť obyvaťeľstva utiekla z mesta a požiadala o pomoc Hannibala. Súčasťou 2. púnskej vojny bol prechod Hannibalovho vojska so slonmi cez Alpy až sa objavil pred Rímom a tým prekvapil Rimanov. Aj keď po prechode bola Hannibalova armáda zdecimovaná a sám prišiel o oko, našiel podporu miestnych kmeňov a po zrážke a rozprášení nepripravenej rímskej armády sa dostal až k Rímu. Ten však nikdy nedobyl. Rím však zmenil taktiku a vylodil sa v Afrike. Preto sa Hannibal musel vrátiť do Afriky a aj túto vojnu prehral. Kartáginci boli nútení podpísať mier, v ktorom sa zaviazali že budú platiť Rímu reparácie, že nebudú mať bojové loďstvo (len 10 obranných resp. strážnych lodí), všetky kolónie prepadli v prospech Ríma (v Španielsku, na Sardínii a Sicílii) a Kartágo nesmelo začať vojnu.
Tretia púnska vojna (149 pred Kr. - 146 pred Kr.). Rím podplatil Numidského kráľa Masinissa, aby vyprovokoval vojnu s Kartágom. V predchádzajúcich vojnách a v následnom uzavretí mieru si Rimania vynútili požiadavku, aby Kartáginci mohli viesť vojnu len s ich súhlasom. Kartágo nezaútočilo v skutočnosti a ani nezačalo vojnu ako prvé, len odpovedalo na pohraničné provokácie kráľa Masiinisa. Urobili tak, bez súhlasu Ríma. Ten ako arbiter zasiahol pod zámienkou porušenia mierovej zmluvy a opäť vyhral.
Už však dávno predtým sa aj senátor Cato po každej svojej reči vyjadroval: "Kartágo musí byť zničené!" Po tretej púnskej vojne bolo Kartágo roku 146 pred Kr. zrovnané so zemou, vypálené a pôda, kde predtým stálo, bola zoraná a posolená na znak toho, že tam nemá nikdy viac stáť mesto. No i napriek tomu tam okolo roku 50 pred Kr. začal sám Július Cézar s osídľovaním.
V roku 44 pred Kr. bola na podnet Gaia Iulia Ceasara založená Colonia lulia Concordia Carthago. V 1. storočí sa Kartágo stalo hlavným mestom novovybudovanej rímskej provincie Africa. V roku 429 bolo mesto dobyté východogermánskym kmeňom Vandalov a v roku 698 Arabmi.
Dnes je Kartágo súčasťou hlavného mesta Tunis ako jedno z jeho predmestí. Najväčšou atrakciou sú ruiny resp. zvyšky základov Antóniových kúpeľov postavených okolo roku 160 s rozlohou okolo 18 000 m2, ktoré sú zo severnej strany obkolesené prezidentským palácom.
