Kuo-ťia ta ťü-jüan (čín. 国家大剧院 - pchin-jin: guo jia da ju yuan, doslova Národné veľké divadlo) je národné divadlo ČĽR.
Je to relatívne mladá stavba zo začiatku nového storočia, ktorá svojou formou vzbudila značný rozruch medzi obyvateľmi Pekingu. Napriek náročnosti celého projektu, či už technickej alebo finančnej, rôznym kontroverzným debatám ohľadne výrazu a umiestnenia novej megastavby, bol počiatočný zámer Paula Andreua, vytvoriť novú, modernú ikonu mesta v najužšom historickom centre Pekingu úspešný.
Kuo-ťia ta ťü-jüan sa hovorovo označuje ako Vajce. Je to elipsoid kupoly z titánu a skla obklopený umelým jazerom. V troch sálach je spolu 5 452 miest na sedenie a pokrývajú celkovo viac ako 12 000 m². Stavba sa začala v decembri 2001 a otvárací koncert sa konal v decembri 2007.
Exteriér divadla tvorí titánová kupola akcentovaná sklenenou výplňou átria, ktorá je celá obklopená umelo vytvoreným jazerom. Autorov zámer bol vytvoriť štruktúru pripomínajúcu obrovské vajce plávajúce na vode. Išlo o vytvorenie akejsi ikony mesta, ktorá by bola okamžite rozpoznateľná aj z veľkej diaľky.
Kupola meria 212 m v pozdĺžnom smere (východ - západ), 144 m v priečnom smere (sever - juh), a je 46 metrov vysoká. Hlavný vchod je na severnej strane. Hostia sa do budovy dostanú pešo tunelom, ktorého strop je kompletne zasklený a zaliaty vodou, čo vytvára veľmi pestrú hru svetla a tieňov vďaka lomu svetelných lúčov od vodnej hladiny. Titánová škrupina je rozbitá sklenou oponou v priečnom smere, ktorá sa postupne rozširuje zhora nadol.
Budova sa nachádza hneď na západ od Námestia Nebeského pokoja a Veľkej siene ľudu, a v blízkosti Zakázaného mesta. Futuristický dizajn národného divadla vytvoril značnú polemiku. Paul Andreu tvrdil, že aj keď sa skutočná hodnota nachádza v tradičnej čínskej architektúre, musia byť v Pekingu aj moderné stavby, pretože ako hlavné mesto krajiny a medzinárodné mesto má veľký význam. Jeho dizajn s veľkým otvoreným priestorom, voda, stromy, bol špeciálne navrhnutý tak, aby dopĺňal červené steny historických budov a Veľkej sieni ľudu, aby s okolím splynul a nie stál proti nemu.
Počiatočné plánované náklady na divadlo boli 256 miliónov eur. Keď bola dokončená stavba, celkové náklady sa zvýšili na viac ako 315 miliónov. Hlavnou príčinou zvýšenia cien boli oneskorenia pre prehodnotenie a ďalšie drobné zmeny, ako istá prevencia po skúsenosti s terminálom letiska v Paríži, kedy sa budova zrútila. Náklady boli hlavným zdrojom kontroverzie, pretože mnohí verili, že je takmer nemožné získať späť investície. Ak sa cena spriemeruje, každé sedadlo má hodnotu cca pol milióna CNY (50 000 EUR). Čínska vláda odpovedala, že divadlo nie pre zisk podniku.
Vláda schválila štúdiu, ukončenú v roku 2004 výskumom Akadémie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Severovýchodnej univerzity financií a hospodárstva, kedy boli náklady na údržbu budovy uverejnené v domácich čínskych médiách: Vodu, elektrinu a náklady na čistenie vonkajšieho povrchu by boli prinajmenšom desiatky miliónov CNY a s ďalšími nákladmi na údržbu, môžu celkom ľahko prekročiť jednu miliardu CNY. Preto musí byť najmenej 80% ročných prevádzkových nákladov dotovaných vládou aspoň prvé tri roky po otvorení, a po zvyšok svojej prevádzkovej životnosti by vláda dotovala sumou maximálne 60% ročných prevádzkových nákladov.
Riaditeľ výboru Národného centra múzických umení, pán Wu Cu-čchiang (pchin-jin: Wu Zuqiang) a námestník riaditeľa Národného centra umení, pán Teng I-ťiang (Deng Yijiang) oznámili, že 70% vstupeniek by sa malo predávať za nízku cenu pre radových občanov, zatiaľ čo 10% vstupeniek by sa predávalo za pomerne drahé ceny pre samostatné segmenty trhu a 60% ročných prevádzkových nákladov dotovaných vládou bude treba rozdeliť medzi ústrednú vládu a miestnu vládu v Pekingu.
V septembri 2007 došlo k obrovským diskusiám, keď Národné centrum ponúklo 200 vstupeniek za cenu od 10 do 20 CNY pre návštevníkov, ktorí sú ochotní aj stáť, namiesto regulérnych drahších miest na sedenie.
