Loggia dei Lanzi alebo Loggia dei Signori je slávna otvorená hala na Piazza della Signoria (radničnom námestí) vo Florencii.
Lodžiu dala postaviť v rokoch 1376 - 1382 florentská signoria pre audiencie a slávnostné príležitosti. Odtiaľto hovorili k ľudu rečníci. Pôvodne sa nazývala Loggia dei Signori (Lodžia pánov - myslené mestských radných). V 16. storočí za vlády rodu Mediciovcov bola stavba nazvaná podľa landsknechtov, ktorí tu stávali ako veľkovojvodská stráž.
Lodžia má podobu otvorenej haly s krížovou klenba|klenbou a stĺpmi s napodobeninou korintských hlavíc. Z hľadiska architektonického štýlu je teda hybridom niekoľkých slohov. V roku 1583 bola na jej streche zriadená visutá záhrada. Dnes je tu kaviareň prístupná len pre návštevníkov Galérie Uffizi. Neskôr sa Loggia dei Lanzi stala vzorom pre výstavbu známej Feldherrnhalle v Mníchove.
Časom sa Loggia dei Lanzi stala výstavnou galériou podobne ako celé radničné námestie. Väčšina vystavených sôch sú však kópie, ktorých originály boli postupne umiestnené do florentských múzeí.
Jednou z najslávnejších sôch, ktoré je možné si tu pozrieť, je Perseus s hlavou Medúzy Benvenuta Celliniho, zlatníka a sochára, považovaného za jedného z najlepších manieristických sochárov. Ide o originál, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1550. Perseus je geniálne dielo, ktoré do lodžie dal umiestniť toskánsky veľkovojvoda Cosimo I. Medicejský. Perseus, ktorý zvíťazil nad ženským netvorom, mal symbolizovať víťazstvo Mediciovcov nad florentskou republikou a byť protikladom Michelangelovho Dávida, ktorý naopak zosobnil víťazstvo slabého ľudu nad mocnými Mediciovcami, i Donatellovej Judity s hlavou Holofernovou, predstavujúcej podobný námet (kópie oboch sôch stoja neďaleko lodžie pred florentskou radnicou.)
Ďalšie dve významné plastiky pochádzajú zo sochárskej dielne talianskeho umelca flámskeho pôvodu Giovanna Bolognu - Giambologna. Jeho manieristické dielo, ovplyvnené Michelangelovou tvorbou, je už predzvesťou baroka, ako tiež dokazujú tu umiestnené súsošia, plné dramatických gest Únos Sabiniek (1583) a Herkules krotiaci kentaura (1599).
