Louvre

Louvre, od roku 1993 Le Grand Louvre, je bývalý zámok francúzskych kráľov v centre Paríža, v ktorom je dnes umiestnené jedno z najväčších múzei sveta - Musée du Louvre.

Kedysi to bol hlavný palác králov, neskôr ho zanedbávali kvôli Versailles, ktorý dal postaviť Ľudovít XIV.. Dnes sa v areáli nachádza napríklad sklenená pyramída, ktorá tvorí hlavný vstup do zámku.

Je to monumentálne miesto v samom srdci Paríža, v strede ideálnej čiary, končiacej na východe Vincenneským lesom a na západe Neuilly a Boulongnským lesom.

Dejiny a opis

Шаблон:Na úpravu Začal sa stavať v polovici 16.storočia v období vrcholnej renesancie, na mieste stredovekého hradu. Nesie stopy renesancie, klasicizmu i baroka. Projekt si kládol za cieľ spojiť dve protiľahlé kráľovské sídla (Louvre a Touilerie) vzdialene od seba približne pol kilometra. Tisícročné dejiny výstavby Louvru sú vlastne dejinami rozširovania jeho budov smerom na západ k vzdialenému Toulerie a za opätovných úprav pôvodného projektu. Týmto pracovným postupom sa dospelo k finálnej myšlienke nekonečnej fugy, prebiehajúcej bez akejkoľvek prekážky medzi dvoma radmi budov, alebo bočných galérií, s jedinou interpunkciou Napoleonovho víťazného oblúka, až po prierezovú čiaru Tuilerií.

Hoci toto monumentálne ukončenie už neexistuje, pretože Tuilerie spustošil požiar v roku 1871 a za tretej republiky v roku 1884 jeho trosky zbúrali, stále si zachováva svoju podmanivosť.

V pôdoryse sa člení palác Louvre z východu na západ na štvorbokú budovu s vnútorným nádvorím, na druhú, širšiu stavbu vidlicového tvaru s nádvorím, otvorenú na západ, a na tretiu časť, takisto vidlicového tvaru zloženú z dvoch krídel južnej a na severnej strane a z obrovského námestia otvoreného na východ, a na západe za Víťazným oblúkom, sa dotýka záhrad Tuilerií.

Prvou zo súboru budov je Starý Louvre štvorbokého tvaru obopínajúci Štvorcové nádvorie(Cour Carrée). Druhá a tretia budova sa skladajú z dvoch dlhých galérií, ktoré vejárovito vybiehajú od Starého Louvru. Galérie sú v prvej polovici dĺžky lemované dvoma budovami tvoriacimi Nový Louvre, každá s tromi vnútornými nádvoriami, kým v druhej polovici sa obe galérie voľne rozbiehajú.

Toto je syntéza dnešného celkového pohľadu na impozantný súbor budov Louvru, ale jeho dejiny sa začínajú jadrom stredovekého hradu, ktorý dal postaviť v roku 1190 Filip II. August. Nazývali ho Novou vežou Paríža, alebo Louvrom. Tento názov je podľa rôznych hypotéz odvodený od slova Louveterie - psiareň pre poľovačky na líšky, alebo Lower - franská opevnená hradba. Podľa poslednej hypotézy stála na tomto mieste kedysi maurská veža, ktorá bola postavená v roku 886 po vpáde Normanov. Zdôvodňuje to skutočnosť, že veža vo vnútri bola obklopená hlbokou vodnou priekopou. Hrad bol predmostím opevnených hradieb chrániacich parížsku štvrť. Pozostával z múrov na štvorcovom pôdoryse a na jeho rohoch sa týčili veže. Ďalšie dve veže boli uprostred severných a západných hradieb, kým na južnej a východnej strane sa otvárali dve brány medzi vežami; uprostred ležal mohutný hrad. V južnom krídle otvorili v 13. storočí ďalší vstup ozdobený neskôr sochami Karola VI. A VII. Rekonštrukciu pôdorysu hradu umožnil v roku 1883 archeologický prieskum vedený Bertym, a ním objavená sála s gotickou klenbou pod dnešnou Sálou kariatíd, a predovšetkým stopy obvodových múrov, z ktorých možno dedukovať, že celková rozloha starého hradu pokrývala sotva juhozápadnú štvrtinu neskoršieho Štvorcového nádvoria. V tomto prvom období slúžil hrad ako pevnosť, archív a bezpečné miesto pre poklady Kapetovcov.

Filip IV. vrátil hradu jeho pôvodnú funkciu pevnosti počas Storočnej vojny. Ako pokračovanie opevnených hradieb Filipa Augusta dal vybudovať pozdĺž Seiny na ochranu štvrti, ktorá vznikla v 13.-14. storočí, nový pás hradieb, ktorý sa zatáča v pravom uhle na sever.

Karol V. Múdry sa od roku 1362 pričiňuje o úplnú prestavbu Louvru, odvtedy, čo sa ho rozhodol obývať pravidelnejšie ako jeho predchodcovia, hoci si aj naďalej ponechal svoje rezidencie. Začal prestavbu pevnosti na ozajstný zámok. Výsledkom tejto prestavby boli pohodlné obytné miestnosti vo dvoch nových krídlach, pozdĺž východnej a severnej strany štvorbokého Louvru. Južné a západné krídla v 16. storočí prekryli Lescotové a Lemercierove stavby. Karol V. dáva zámok nadstaviť a ukončiť terasami. Roku 1365 stavia architekt Raymond du Temple z poverenia Karola V. v severnom krídle špirálovité schody vedúce ku komnate kráľovnej a z vonka ku trom vežiam. Neskôr boli schody prekryté Sullyho pavilónom. Potom pokračoval v opevňovacích prácach započatých Etiennom Marcelom, dokončiac pás hradieb na južnej strane Louvru. Bertyho nákresy z 19 storočia zaznamenávajú vo východnom krídle kaplnku a prvý vstup do hradu ozdobený sochami Karola V. a Jany Bourbonskej.

Za vlády Karola VI. sa začala stavať roku 1382 nová brána na úrovni prvého prechodu. Na jej obranu sa postavila veža. S opevňovacími prácami pozdĺž Seiny súvisí aj obnovenie pásu hradieb siahajúceho až po nárožnú vežu Filipa II. Augusta, a to je veľmi dôležitý prvok pre budúcu výstavbu galérie.

Karol VII. Víťazný dal zastrešiť terasy zriadené na prianie KarolaV.; Ľudovít XI. ich potom využíval ako väznice a Ľudovít XII. ako sklad zbraní, zato však dal opraviť vitráže v kaplnke.

Isté je že v 15. storočí nestáli francúzki králi o Louvre ako o kráľovské sídlo a dávali prednosť svojim zámkom pozdĺž Loiry. Úplne iný vzťah mal k Louvru František I. Rozhodnutie usadiť sa znamenalo predbežne úpravy interiérov. Predbežné preto, pretože plán predvídal úplnú prestavbu hradu na spôsob talianskych palácov. Zrušil južný vstup, veže obrátené k Seine, opevnenia, a tento priestor premenil na námestie, kde sa konali turnaje. Na západnej strane postavil stajne, zásobárne a kuchyne. Otvára sa hlavný vstup Louvru a s povolením mestskej rady sa vydlážduje chodník medzi hradbami Louvru a Seinou. František I. zveruje 2. augusta 1546 architektovi Pierrovi Lescotovi riadenie prác na rozmernej stavbe na západnej strane. Preto zrúcal celé krídlo štvorbokej stavby Filipa II. Augusta. Dá sa povedať že skutočným realizátorom projektu Louvru je Henrich II., nastupujúci na trón po Františkovi I.

V roku 1549 je vypracovaný nový veľkolepý plán prestavby celého Louvru, pre ktorý sa demoluje časť stavby začatá v roku 1546 na rozšírenie Dolnej sály. Ráta sa s budovou štyri razy väčšou ako bol starý hrad a so zachovaním štvorcového pôdorysu stredovekej pevnosti. V roku 1753 sa začala stavba južného krídla, priľahlého ku Kráľovskému pavilónu obráteného k Seine.

Po smrti Henricha II. Roku 1559 Katarína de´Medici ako regentka pokračuje v prestavbe Louvru a začína stavbu druhej polovice južného krídla s komnatami kráľovnej a prvého poschodia Malej galérie. V nasledujúcom roku sa dokončuje druhý rizalit južného krídla a toho istého roku Katarína v liste prvý raz naznačuje myšlienku Veľkej galérie pozdĺž Seiny, prepojuje Louvre s Tuilerií. Dlhá galéria mala na jednom úseku sledovať pás hradieb Karola V. a spojiť sa v pravom uhle s Kráľovským pavilónom prostredníctvom Malej galérie.

V roku 1572 bola stavba prerušená. Až roku 1594 sa pokračovalo v stavebných prácach a v nasledujúcom roku je postavené prvé poschodie Malej galérie, priľahlý pavilón Veľkého salónu a Veľká galéria ako aj južné krídlo Štvorcového nádvoria paláca. Na severnej a východnej strane stojí ešte stále starý feudálny palác. Od roku 1594 riadi stavebné práce Jean de Fourey, hlavný správca budov, a architektmi sú Louis Métezeau a Jacqes II. Andruet du Cerecau. V tom istom čase za začínajú práce na stavbe nového pavilónu nazývaného Sálou antických pamiatok (medzi Malou a Veľkou galériou).

V prácach prerušených roku 1610 sa pokračuje roku 1624, keď sa vlády ujíma Ľudovít XIII. Uprednostňuje Lescotovu myšlienku a zameriava sa na rozšírenie stredovekého zámku. Architekt Le Mercier dáva zrúcať Vežu s knižnicou na severozápadnom nároží a celé severné krídlo zámku Karola V., zvýšiť Veľký pavilón na severozápadnom nároží pre kráľovskú radu a severné krídlo.

Po smrti Ľudovíta XIII. Roku 1643 práce stagnujú cez celé obdobie regentstva kráľovnej matky. Po návrate Ľudovíta XIV. do Louvru sa ujíma výstavby najprv s architektom Le Mercierom, a od roku 1654 s Le Vauom. Tak vznikol veľký projekt paláca, ktorý štvornásobne väčší ako predchádzajúci. Dokončili Veľký pavilón a západné krídlo, zvýšili severné a východné krídlo, zrúcali posledný pozostatok feudálneho hradu a južné krídlo zdvojnásobili do dĺžky aj do šírky. Pred projektom Berniniho, ktorý prichádzal tiež do úvahy, roku 1665 uprednostnili Peraultov, podľa ktorého bolo postavené východné krídlo s Kolonádou a nová fasáda, ktorá zdvojnásobila južné krídlo.

Malú galériu stihol roku 1661 smutný osud a spustošil ju požiar ale zrekonštruovali ju podľa pôvodného projektu. Staré nádvorie po takmer 18. rokoch stavebných prác vstupuje roku 1678 do dejín ako Veľké štvorcové nádvorie. Na mieste starých hradieb zo 14. storočia bol v rokoch 1662-3 veľký karusel, ktorý dal meno tejto častí záhrad. V rokoch 1668-1678 sa pracovalo na výzdobe Veľkej galérie, kým Veľký salón ostáva ešte vždy neupravený.

Kráľ v roku 1678 def. opúšťa Louvre a usídli sa vo Versailles. Všetky stavebné práce sa prerušia a palác obsadia umelci, akadémie a tvoria sa v ňom súkromne byty bez akéhokoľvek poriadku, a to aj v nových nedokončených častiach.

Roku 1753 zásluhou markíza de Marignyho sa opäť otvorila stavebná huta paláca na upevňovacie práce, prekrytie ohrozených miest, odstránenie troch vrcholov pavilónov, ktoré dodnes vyčnievajú spoza južného priečelia. V tomto období sa uvažuje o premenovaní Louvru na ,,Palác umení“.

Nastúpením na trón Ľudovíta XVI. Roku 1774 nastáva pre Louvre nové obdobie lesku zásluhou nového správcu, grófa d´ Argivillera, ktorý sa staral nielen o umelecké zbierky ale aj o stavebné úpravy budov. Najdôležitejšie boli práce na Veľkej galérií, kde sa kládli nové dlážky, drevený strop sa nahradil tehlovým, stavali sa protipožiarne steny, zavádzajú sa hromozvody a skúša sa optimálne osvetlenie, lebo veľká galéria sa mala zmeniť na ,,Múzeum maliarskych zbierok“. Od tejto doby vznikajú rôzne expozície v častiach Louvru a prebiehajú rekonštrukcie a úpravy.

Napoleon po vyhlásení za cisára roku 1804 a po menovaní Fontaina spolu s Percierom za architektov sa pričinili o značný pokrok v dejinách Louvru a rozšírili ho o 19 sál. Roku 1829 Fontaine dáva vyzdobiť tretiu sálu nádhernými boiseriami sňatými roku 1817 z kráľovej predsiene pri vytváraní novej Sály siedmych krbov. 1833 sa otvára daľších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla.

Roku 1852 sa cisár Napoleon III. ujíma rozvoja územia a dokončenia paláca, výstavbou Nového Louvru a doplnením severného krídla Carrouselu a tak konečne ukončuje ,,veľký projekt“ rodu Valois na spojenie Louvru s Tuileriami, v dôsledku čoho sa mimoriadne rozrástol aj priestor vyhradený múzeu. Začali sa tam množiť rôzne úrady aj napriek tomu že roku 1848 sa zaviedol program využitia Louvru na umenie a vedu. Múzeum sa premenovalo na Cisárske múzeum Louvre. Budovy Nového Louvru slávnostne otvorili v roku 1857. Južnú polovicu Nového Louvru pripájajú k vedľajším budovám cisárskeho paláca Tuilerií s novou Sálou stavov, jazdiarňou a s inými službami. Architekt Leufel dáva v období troch rokov, od roku 1865 zrúcať druhú časť Veľkej galérie, ktorá sa rozpadáva a postaví ju znova v štýle prvej časti reštaurovanej Dubanom v roku 1849. Smerom ku Carrouselu pristaval Pavilón stavov a tým zničil navždy nádherný pol kilometrový vnútorný priehľad.

V roku 1871 povstalci podpálili Touilerie spolu s blízkymi pavilónmi. Galérie už nespájajú Louvre s Tuileriami zničenými požiarom, preto roku 1883 snemovňa odhlasovala zrúcať posledné zvyšky vypáleného paláca. Bola to vážna chyba, ktorá mala za následok zničenie paláca v slohu francúzskej renesancie.

Od roku 1900 sa celý Louvre reorganizuje, upravuje a otvárajú sa rôzne expozície. Jedna z nedávnych investícii bola známa dostavba hlavného vchodu Pyramide Pompidou, slúžiaca ako hlavný vchod s výškou 22m a zložená z 675 okien, ktorá sa v Paríži vedľa iných známych stavieb hneď stala novou dominantou.

Iné projekty

Шаблон:Projekt

Externé odkazy

Uvedené v nasledujúcich kategóriách:
Pridať komentár
Tipy a rady
Usporiadať:
Michael Campanella
15. november 2014
The world's most famous art museum as absolutely worth visiting when in Paris. If there is a long cue at the glass pyramid try entering from the adjacent shopping center.
Varun Shetty
20. june 2014
You could spend many days here. OR just 90 minutes. Follow my plan and you'll see the highlights and walk past a lot of great stuff. Don't be that guy who looks defeated in the museum - trust me.
Artyom Fedosov
27. july 2016
Iconic place to spend whole day enjoying excellent paintings and beautiful statues. Total near 400.000 items. Meet the legacy of humanity.
Zaki
22. june 2018
We spent the entire day there and we have visited two sections only, it worth the visit, I would consider it as a time machine that will take you back in centuries.Better to accompany interested ppl.
Lufthansa
9. april 2014
The Louvre is the world's most visited museum. Discover the other highlights of Paris with Lufthansa: our travel report for the "City of Love" will take you to the best places to visit in Paris.
Spiros Theocharis
1. january 2017
I've been there twice and I would still like to visit it once more. A place where you can find all different sorts of artistic creation in human history.
9.0/10
Tamás Berki, nana jikia a 367.390 viac ľudí boli tu
Mapa
0.1km from Cour Carrée et Pyramide du Louvre, 75001 Paríž, Francúzsko Získať smery
Mon-Thu-Sat-Sun 9:00 AM–6:00 PM
Wed-Fri 9:00 AM–9:45 PM

The Louvre na Foursquare

Louvre na Facebook

Magnificent Studio Heart of Paris

počnúc $87

Melia Paris Notre-Dame

počnúc $678

Hotel Les Rives de Notre Dame

počnúc $606

Hotel Le Notre Dame

počnúc $299

Hotel Henri IV Rive Gauche

počnúc $249

Hotel Esmeralda

počnúc $99

Odporúčané pamiatky v okolí

Vidieť všetko Vidieť všetko
Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Louvre

Louvre, od roku 1993 Le Grand Louvre, je palácový komplex v centre P

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Pyramide du Louvre

Pyramide du Louvre (dosl. pyramída v Louvri) je veľká sklenená pyr

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Mona Lisa | La Gioconda (Mona Lisa | La Joconde)

Mona Lisa | La Gioconda (Mona Lisa | La Joconde) je turistická

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Pont des Arts

Pont des Arts (Most umení) je most pre chodcov a cyklistov cez rieku

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Saint-Germain l'Auxerrois

The Church of Saint-Germain l'Auxerrois is situated at 2, Place du

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
La Pyramide Inversée

La Pyramide Inversée (The Inverted Pyramid) is a skylight constructed

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Palais-Royal

The Palais-Royal, originally called the Palais-Cardinal, is a palace

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Musée des Arts Décoratifs, Paris

Musée des Arts Décoratifs, a museum of the decorative arts and d

Podobné turistické atrakcie

Vidieť všetko Vidieť všetko
Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Palace of Culture (Iaşi)

The Palace of Culture (Romanian: Palatul Culturii) is an edifice

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Palazzo Pitti

Palazzo Pitti je palác vo Florencii, v oblasti Oltrarna, na Piazza

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Louvre

Louvre, od roku 1993 Le Grand Louvre, je palácový komplex v centre P

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Manchester Art Gallery

Manchester Art Gallery is a free-to-view municipally-owned public art

Pridať do zoznamu želaní
Bol som tu
Navštívil
Imperial War Museum

Imperial War Museum je múzeum v londýnskom obvode Lambeth zamerané na

Pozrite sa na všetky podobné miesta