Most Lafranconi je prvý betónový most, ktorý preklenul Dunaj v Bratislave. Je tiež diaľničný most. Stavali ho v rokoch 1985-1991. Slávnostne ho otvorili v roku 1992. Denne po ňom môže prejsť 41 000 vozidiel.
Projekt vzišiel zo siedmich súťažných návrhov v roku 1976. Jeho prioritou bola esteticky čistá stavba nezasahujúca svojím tvarom a konštrukciou do rázu okolitej krajiny, nezabraňovala vo výhľadoch od mesta a aby bola v harmonickom súlade s už stojacim dominantným Novým mostom.
Most má sedem polí a celkovú dĺžku 761 m. Štvorprúdová vozovka je široká 30 metrov. Najväčšiu hrúbku má konštrukcia pri centrálnom pilieri, kde dosahuje 11 metrov. Do okrajových častí sa postupne vejárovito zužuje až na hrúbku 2,7 metra. Pod vozovkou sa po oboch stranách nachádzajú lávky pre peších a cyklistov. V dutej konštrukcii vedie vodovodné potrubie aj plynovod.
Pôvodne sa mal volať Most Mládeže, napokon sa kompetentní rozhodli nazvať ho podľa niekdajšieho študentského internátu Lafranconi, ktorý bol situovaný pri ľavom brehu, názov bol skomoleninou mena talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho (1850-1895), zakladajúceho člena Uhorskej historickej spoločnosti, zberateľa výtvarných diel, medirytín a historických máp, ktorý mapoval dunajskú vodnú cestu a zaoberal sa aj ochranou pred povodňami. V jeho neorenesančnom paláci na námestí Ľudovíta Štúra sa dnes nachádza Ministerstvo životného prostredia.