Masívny stratovulkán Päktu-san (z kórej. 白頭山/백두산, čín. 白頭山, Шаблон:Py - Paj-tchou-šan v preklade „hora s bielou hlavou“, alebo 長白山/长白山, Шаблон:Py - Čang-paj-šan, mandžusky Golmin Šangiyan Alin) v preklade „stále biela hora“ je vulkán, ležiaci na hranici medzi Čínou a KĽDR. Je najvyššou horou na Kórejskom polostrove a v Mandžusku.
Podľa kórejských legiend na horu zostúpil syn vládcu nebies Hwanung so synom Tangunom, založil tam kráľovstvo Čoson a stal sa tak predkom Kórejčanov.
Mechanizmus sopečnej činnosti vulkánu Päktu-san je stále predmetom diskusií, nakoľko existuje niekoľko názorov na jej vznik. Prvý predpokladá akrečné procesy na okrajoch čínskeho kratónu už od mezoproterozoika, prípadne subdukčné procesy pri poklese pacifickej dosky ešte pred otvorením Japonského mora, iné názory reprezentujú existenciu hot-spotu, ako príčinu vulkanizmu oblasti Päktu-sanu.
Novšie merania rýchlostí seizmických vĺn, uskutočnené Geodynamickým výzkumným centrom Ehimskej Univerzity v Japonsku zistili zlomový systém v spodných častiach kôry, tiahnuci sa v smere severovýchod-juhozápad pod sopkou Päktu-san a zasahujúcim aj pod vulkanické štruktúry Xianjindao a Čhung-njong-san v KĽDR a Lung-kang v severnej Číne, cez ktorý magma vystupuje k povrchu.
Výstup magmy je zapríčinený dehydratačnými procesmi hornín a minerálov v poklesávajúcej pacifickej platni a následným výzdvihom horúceho astenosférického materiálu, čo spôsobuje rozchádzanie východnej časti eurázijskej platne, vznik riftových štruktúr v severovýchodnej Číne (Šandžinský graben, zlomová zóna Tančeng-Lujang) a na Sibíri (bajkalský rift) a vulkanizmus celej sopečnej reťaze Longgang, Päktu-san, Xianjindao a Čhung-njong-san.
.]]
Erupcia z roku 1050 bola jedna z najväčších za posledných 10 000 rokov (len erupcie sopiek Tambora, Crater Lake a Kikai boli väčšie). Sopka vyvrhla 150 km3 pemzy a popola, ktorý pokryl oblasť s polomerom 40 km. Táto erupcia vyformovala aj kalderu s rozmermi 5 × 3,5 km, ktorá je teraz zaliata vodou a známa ako jazero Čchondži (po čínsky Tianchi). Posledná erupcia bola zaznamenaná v roku 1702.
Шаблон:Hlavný článok Jedno z najvyššie položených kráterových jazier na svete. V jeho okolí sa nachádza 16 vrcholov prevyšujúcich 2 500 m. Vzniklo približne v roku 1597 v čase, keď bola zaznamenaná erupcia. Vody z jazera vytekajú na severnej strane a padajú do doliny tvoriac 70 metrov vysoký vodopád.