Pavlovov dom (po rusky Дом Павлова - Dom Pavlova) bola tehlová trojposchodová obytná budova, ktorá sa skladala z viacerých blokov. Stála na okraji Námestia 9. januára vo Volgograde (Stalingrade), pred vojnou bola známa ako Dom odborníkov. Počas bitky o Stalingrad sa stala dôležitým oporným bodom sovietskej obrany.
Dom bol jedným z najprestížnejších v meste, pred vojnou v ňom bývali továrenskí špecialisti a pracovníci komunistickej strany mesta. Z vojenského hľadiska mal dom nesmiernu hodnotu, pretože priamo od neho viedla cesta k neďalekej Volge a z jeho okien bolo možné sledovať a pokryť paľbou ručných zbraní najdôležitejšie námestia v meste. Stavba sa navyše vkliňovala do nemeckých postavení a bolo z nej možné kontrolovať šíre okolie. To bolo hlavnou príčinou toho, že velenie 13.gardovej streleckej divízie označilo dom ako významný taktický bod a rozhodlo sa ho získať. 13. gardová strelecká divízia však bola ťažko poznačená bojmi a na prieskum sa veliteľ roty I.I. Naumov, rozhodol vyslať iba 4 členné družstvo vedené J.F. Pavlovom. Títo vojaci pri nočnom prieskume zistili, že v pivniciach budovy sa okrem civilistov, dvoch ranených červenoarmejcov a zdravotníka nachádza aj nemecké guľometné družstvo, ktoré zlikvidovali. Seržant Pavlov následne začal organizovať obranu a provizórne opevnenie stavby. Nemci obranu budovy, ktorá sa vkliňovala do ich postavení odrezali od posíl. Pavlov neskôr vyslal zdravotníka Kalinina, ktorého objavili v pivnici, aby sa spojil s ich rotou a oznámil, že zaistili budovu. Posilám sa však podarilo prebiť k Pavlovovmu domu až 3. októbra. Posila pozostávala z bojom poznačenej roty I.F. Afanasieva, ktorá mala 22 mužov. Posila však prišla s dostatočnými zásobami aby bola schopná prečkať obliehanie.
Budovu v prestávkach medzi bojmi obkolesili ostnatým drôtom a mínami, do okien umiestnili guľomety, na obranu pred tankami priniesli protitankovú pušku a dokonca aj 2 ľahké mínomety. Dom bol pravidelne pod paľbou nemeckého delostrelectva a mínometov, niekoľkokrát ho napadlo i letectvo, čo malo za následok ťažké poškodenie jedného bloku. Vchody sledovali nemeckí ostreľovači. V neskoršej fáze obrancovia vybudovali okolo budovy sieť zákopov, ktorými spojili predsunuté postavenia, z ktorých mohli viesť krížovú paľbu po nemeckých jednotkách a dokonca vykopali niekoľko stoviek metrov dlhý zákop k najbližšiemu sovietskemu postaveniu.
Obrana budovy trvala od jej obsadenia 23. septembra 58 dní do 25. novembra 1942, kedy sa podarilo zaistiť spojenie s okolitými jednotkami. Neskôr pokračovala do začiatku februára 1943, kedy sa vzdali posledné nemecké jednotky v meste. Na počesť seržanta Pavlova dostal dom meno „Pavlovov dom“. Počas celej doby, kedy sa o dom bojovalo, žili v pivniciach domu niekoľkí jeho civilní obyvatelia, ktorí znášali príkoria bojov o Stalingrad spolu s obrancami budovy. Sovietski vojaci ho ale udržali vo svojich rukách až do konca bitky o Stalingrad. V plánoch a mapách, ktoré boli po kapitulácii nemeckých vojsk ukoristené, bol Pavlovov dom vedený ako sovietska pevnosť.
Dom Pavlova sa stal symbolom vytrvalosti a vzdoru obrancov Stalingradu. Bránený iba hŕstkou obrancov vytrval a nepadol ani v tých najťažších bojoch do rúk nacistov. Budova bola po vojne čiastočne zrekonštruovaná. Východná časť budovy, ktorú upravili do podoby akú mala počas bojov sa stala múzeom a jedným z najznámejších pamätníkov Veľkej vlasteneckej vojny v terajšej Ruskej federácii.
