Ponte di Rialto je jeden zo štyroch benátskych mostov (Ponte dell'Accademia, Ponte degli Scalzi, Ponte della Costituzione), ktoré vedú cez Canal Grande.
Prvýkrát bolo možné prekročiť Canal Grande suchou nohou cez pontónový most, ktorý postavil v roku 1181 staviteľ Nicolò Barattieri. Most bol známy pod názvom Ponte della Moneta, pravdepodobne preto, že v blízkosti stála mincovňa. Vzhľadom na to, že vďaka blízkemu trhu, zvanému Rialto, tento most čoskoro nestačil, bol v roku 1255 nahradený dreveným mostom. Stavba bola založená na dvoch šikmých rampách a pohyblivom strede, ktorý umožnil prieplav vyšším lodiam. Nakoniec došlo k spojeniu s priľahlým trhom a most podľa neho dostal svoje dnešné meno.
Počas prvej polovice 15. storočia vznikli dva rady obchodov po stranách mostu. V roku 1310, pri vzbure vedenej Bejamonte Tiepolom, bol čiastočne spálený. V roku 1444 nevydržal nápor ľudí sledujúcich sprievod lodí a zrútil sa. Myšlienka na stavbu mostu kamenného bola prvý raz prednesená v roku 1503.
Súčasnú podobu mostu navrhol Antonio da Ponte a bola dokončená v roku 1591.
