Salisburská katedrála alebo oficiálne "The Cathedral Church of St Mary" (Katedrála Panny Márie) je katedrála anglikánskej cirkvi v anglickom meste Salisbury. Stavba hlavnej budovy katedrály trvala len 38 rokov a je považovaná za najtypickejší príklad ranogotickej architektúry v Anglicku. Katedrála sa pýši najvyššou kostolnou vežou v Spojenom kráľovstve vysokou 123 m. Má tiež najväčšiu krížovú chodbu a najväčší zastavaný priestor v Spojenom kráľovstve.
Výsledkom sporov medzi cirkevnými hodnostármi a vojakmi v oblasti pôvodného osídlenia Salisbury (Old Sarum) bolo rozhodnutie presťahovať katedrálu a biskupstvo na súčasné miesto v Salisbury. Toto sťahovanie sa uskutočnilo v čase, kedy bol biskupom Richard Poore, bohatý vlastník pozemkov, ktorý venoval pôdu na výstavbu novej katedrály. Výstavba novej katedrály bola financovaná aj z príspevkov od kanonikov a vikárov, ktorí boli požiadaní o každoročný príspevok na jej výstavbu.
Základný kameň bol položený 28. apríla 1220. Väčšina kameňa bola z Teffont Evias Quarry/Lane Cutting. V roku 1258 boli dokončené hlavná chrámová loď, priečna chrámová loď a chór. Západné krídlo bolo dostavané v roku 1265. Krížové chodby a kapitula boli dokončené okolo roku 1280. Vzhľadom na to, že stavba katedrály bola dokončená v priebehu iba 38 rokov, je charakteristická jedným architektonickým štýlom.
Vzhľadom na výšku veže tvoriacej jej výraznú dominantu, a jej váhe 6 397 ton, museli byť vybudované dodatočné konštrukcie, aby nedošlo k jej zrúteniu. V období po dokončení katedrály boli vybudované oporné piliere, zalomené oblúky a železné väzníky. Salisburská veža je najvyššia veža postavená v období do 14. storočia.
Významné stavebné práce na úprave katedrály vykonával v roku 1790 architekt Jamess Wyatt. Nahradil pôvodný letner a zbúral zvonicu, vysokú asi 100 m, nachádzajúcu sa na severozápad od hlavnej budovy. Katedrála v Salisbury je tak jednou z mála anglických katedrál, ktoré nemajú zvony (ďalšími sú Elyská katedrála a Norwichská katedrála).
Kapitula je pozoruhodná osembokým tvarom, štíhlym hlavným pilierom a ozdobným stredovekým vlysom. Vlys sa tiahne pozdĺž celého interiéru a zobrazuje príbehy z kníh Genezis a Exodus. V kapitule je tiež vystavený najzachovanejší zo štyroch exemplárov Magny Charty. Tento exemplár sa do Salisbury dostal preto, že Elias z Debenhamu bol poverený distribúciu niektorých kópií originálu tohto dokumentu.
Hodiny pochádzajúce z roku 1386 sú najstaršími stredovekými funkčnými hodinami na svete. Pôvodne boli umiestnené na zvonici zbúranej v roku 1792. V tom čase boli uložené do depozitára a boli znovu objavené až v roku 1929. V roku 1956 boli reštaurované a uvedené do prevádzky.