Šikmá veža najznámejšia pamiatka talianskeho mesta Pisa, stojí v severozápadnej časti mesta na tzv.Campo dei Miracoli alebo Dómske námestie. Toto námestie je z dvoch strán obkolesené starými mestskými hradbami. Stojí tu Dóm, baptistérium, camposanto a Šikmá veža. Stavba veže so zvonicou začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174.
Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre s priemerom 15,484 metra. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku asi 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila na stranu približne o 15 cm. Pisano sa snažil vyrovnať sklon v štvrtom poschodí ale nepodarilo sa mu to, preto z obavy aby stavba nespadla sa rozhodol nepokračovať.
V roku 1234 architekt Giovanni di Simone však postavil ďalšie tri poschodia veže v rovnakom prevedení ako Pisano. Tým bola postavená základná veža v tvare valca. Na prízemí sú vchodové dvere a na ďalších šiestich podlažiach sú galérie so stĺporadím. Všetky stĺpy sú zakončené hlavicami a polkruhovými oblúkmi. Toto sú typické znaky románskeho slohu.
Celé toto architektonické dielo dokončil v roku 1350 Tommaso Pisano, ďalší architekt z rodu Pisanovcov tým, že pristavil zvonicu. Vo zvonici je sedem zvonov naladených na sedem hudobných tónov. Šikmá veža sa preslávila aj tým, že na nej fyzik Galileo Galilei, ktorý sa tu narodil v roku 1564, prevádzal merania a štúdiá o gravitácii a volnom páde.
V dôsledku mäkkého podlažia sa sklon veže stáročiami zväčšoval a na konci 20. storočia už bol sklon veľký 4,5 metra. Aj preto sa udávajú vždy dva údaje o výške veže. Na severnej strane je výška 55,22 metra a na južnej 54,52 metra. Talianska vláda sa rozhodla zachrániť vežu a preto poverila odborníkov na statiku aby našli riešenie ktoré by zastavilo zvyšujúci sa sklon. V roku 1993 bolo nainštalovaných 800 ton olovenných dosiek do zeme na severnej strane ako protizávažie, ktoré by malo zabezpečiť stabilizáciu tejto unikátnej pamiatky z 12. storočia.
