Struveho geodetický oblúk je sústava triangulačných bodov, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke 2 820 km od najsevernejšieho bodu v Hammerfeste v Nórsku až po najjužnejšie položený bod pri Čiernom mori. Jednotlivé body ktorých bolo veľké množstvo, tu rozmiestnili na podnet ruského vedca Friedricha Struveho v rokoch 1816–1855. Ich úlohou bolo napomôcť určiť presné rozmery Zeme pomocou poludníka.
Struveho geodetický oblúk pozostávajúci z 258 hlavných trojuholníkov a 265 stanovíšť, ktoré sú od seba vzdialené 30km, prechádza cez desať rôznych krajín: Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu. Celkovo 34 z týchto bodov bolo kvôli svojej historickej hodnote 15. júla 2005 zaradených na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
V zozname svetového dedičstva je Struveho geodetický oblúk výnimočný tým, že je, prvou pamiatkou, ktorá prináleží viacerým krajinám.