Veľké kanadské jazerá je skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady s USA. Je to najväčšia skupina sladkovodných jazier na zemeguli.
Medzi Veľké kanadské jazerá patrí: Horné jazero (najväčšie a najhlbšie - má väčšiu rozlohu ako Česko), Michiganské jazero, Hurónske jazero, Erijské jazero a najmenšie z nich Ontárijské jazero. Veľké kanadské jazerá sú jasne viditeľné na satelitných snímkach Severnej Ameriky. Sú posiate asi 35 tisíc ostrovmi, vrátane ostrova Manitoulin na Hurónskom jazere, ktorý je najväčším vnútrozemským ostrovom na svete.
Oveľa menšie šieste jazero St. Clair je tiež súčasťou tohto jazerného sytému, ale nie je považované za jedno z Veľkých kanadských jazier. Jazerný systém tiež zahŕňa rieky, ktoré spájajú jednotlivé jazerá: St. Mary's River medzi Horným jazerom a Hurónskym jazerom, St. Clair River medzi Hurónskym jazerom a jazerom St. Clair, Detroit River medzi jazerom St. Clair a Erijským jazerom a rieka Niagara a Niagarské vodopády medzi Erijským jazerom a Ontárijským jazerom. Michiganské jazero je spojené s Hurónskym jazerom Mackinským prielivom. Celý tento jazerný systém je odvodnený Riekou svätého Vavrinca do Atlantického oceánu.
Prieplav svätého Vavrinca, 3 500 km dlhá vodná cesta vedúca Riekou svätého Vavrinca a Veľkými kanadskými jazerami, umožňuje námorným lodiam plaviť sa až hlboko do vnútrozemia severoamerického kontinentu a zabezpečuje tak dopravné spojenie pre také veľké priemyselné mestá ako sú Toronto, Chicago, Detroit, Milwaukee, Buffalo, Cleveland a Thunder Bay.
Jazerá majú veľký vplyv na počasie v regióne, známy ako jazerný efekt. V zime vlhkosť unášaná prevládajúcimi vetrami zo západu na východ vytvára množstvo snehových zrážok. V lete zase vodné masy absorbujú množstvo tepla a znižujú tak teplotu vzduchu. Akumulované teplo jazerá postupne vyžarujú na jeseň. Tento efekt zapríčinil vznik takzvaného ovocinárskeho pásu v okolí, v ktorom sa darí ovociu bežne pestovanému v južnejších zemepisných šírkach.