Vulcano je ostrov sopečného pôvodu, nachádzajúci sa v súostroví Liparské ostrovy v Tyrrhenskom mori. Je to najjužnejší ostrov súostrovia, nachádza sa len 25 km od pobrežia Sicílie. Rozloha ostrova je 20,8 km2.
Ostrov je obývaný už od staroveku, v súčasnosti tam trvalo žije 657 ľudí. Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch, v minulosti ťažba síry a kamenca (už od rímskych čias). Povrch ostrova je tvorený sopečnými produktami niekoľkých vulkánov, pozri Vulcano (sopka).
Vstupnou bránou na ostrov je prístav Porto di Levante na severnom pobreží. Tu sa sústreďuje väčšina domorodého aj turistického života. Nachádzajú sa tu dve najväčšie pláže, reštaurácie, obchody a požičovne motocyklov. Prístavu dominujú dve obrovské skaliská a miestnou atrakciu je sírne jazierko. Južne od mestečka leží Grand Cratere - veľký kráter, v najvyššom bode 391 metrov vysoký kužel stále aktívnej sopky. Centrálnu časť ostrova tvorí náhorná plošina Vulcano Piano (v nadmorskej výške 300 až 400 metrov), ktorá je lemovaná prstencom vrcholov pričom najvyšší Monte Aria má výšku 500 metrov. Pod strmými svahmi južného pobrežia sa nachádza bývala rybárska osada Gelso. Na sever od Porto di Levante vybieha do mora poloostrov Vulcanello, ktorému dominuje sopečný kužel s troma krátermi, v najvyššom bode vysoký 123 metrov.
Ostrov Vulcano vznikal postupným hromadením láv v priebehu posledných 100 tisíc rokov. Najstaršou časťou ostrova je Vulcano Piano. Náhorná plošina vznikla keď sa pôvodná, až 1000 metrov vysoká, sopka prepadla a vznikla kaldera. Behom poslednej doby ľadovej sa aktivita posúvala postupne smerom na sever a vznikla plošina na ktorej sa dnes rozkladá Porto di Levante. Od konca doby ľadovej postupne vznikal aj súčasný kužel sopky. Prudké erupcie, keď boli z kráteru vyvrhované aj veľké skaly sa striedali s relatívne kľudnými obdobiami keď unikal iba plyn. Erupcie sa opakovali pravidelne približne každých 100 rokov, pravdepodobne preto nebol ostrov nikdy trvalo osídlený. Polostrov Vulcanello vznikol v roku 183 p.n.l. v dôsledku výbuchu podmorskej sopky medzi ostrovmi Vulcano a Lipari. Sprvu bol samostatným ostrovom, ale po výbuchu sopky Vulcano v 15. storočí sa vytvorila šija, ktorá oba ostrovy spojila. Sopečná aktivita na Vulcanelle utíchla v priebehu 16. storočia a posledné výdychy plynu boli zaznamenané v polovici minulého storočia. Posledné obdobie aktivity na Vulcane prebehlo v rokoch 1888 až 1890 a posledná erupcia sa datuje na 22. 4. 1890. Aj keď je sopka už dlhšiu dobu kľudná, tím expertov neustále sleduje teplotu unikajúcich plynov a otrasy spôsobené pohybom magmy, aby bolo možné s dostatočným predstihom predvídať nadchádzajúce erupcie.
Ostrov bol známy už od pradávna. V neolite sem prichádzali ľudia hlavne kvôli obsidiánu. Gréci ostrov nazývali Hiera Hephaistou čiže Hefaistova svätyňa. Rimania mu neskôr dali meno Vulcania podľa boha Vulkána. Odtiaľ prenikol názov pre sopku - vulkán do väčšiny európskych jazykov. Podobne ako na celom súostroví sa za rímskych čias na ostrove ťažila predovšetkým síra, kamenec aj drevo a dôležitý bol tiež obchod so soľou. Neskôr však obchod upadal a ostrov sa vyľudnil. Nové oživenie prišlo až s Normanmi. Od tých čias sa však ostrovy veľmi nezmenili. Jediným väčším impulzom v rozvoji ostrova bol príchod Jamesa Stavensona v čase keď skočila vláda Bourbonovcov (1860). Tento Angličan kúpil severnú časť ostrova, postavil si vilu, nechal vysadiť vínnu révu, znovu otvoril bane na síru a nechal postaviť cestu na druhú stranu ostrova. Všetko sa skončilo keď v roku 1888 začali zatiaľ posledné veľké erupcie. Stevenson rozpredal majetok miestnym obyvateľom a na ostrov sa už nikdy nevrátil. Jeho vilu, Angličanov hrad ako sa dnes nazýva, je možné nájsť v Porto di Levante.
