Vysokyj Zamok (ukr. Високий Замок) je jedným z kopcov v ukrajinskom Ľvove a so svojou výškou 413 m tiež najvyšší bod pohoria Roztoččja. Dnes je na vrchole umiestnený vysielač a priestranstvo s ukrajinskou vlajkou. Z vrchu je pohľad na centrum a niektoré predmestia Ľvova aj ďalej.
Na kopci vznikol v 13. storočí hrad s pôvodne dreveným opevnením. Okolo roku 1360 tu potom poľský kráľ Kazimír III. nechal vybudovať murované sídlo a kopec dostal svoj súčasný názov. V nasledujúcich storočiach bola pevnosť niekoľkokrát prestavovaná. Počas kozáckeho povstania roku 1648 sa jej zmocnil kozácky plukovník Maksym Kryvonis. Potom, čo sa Halič stala súčasťou habsburských dŕžav, sa začalo s demoláciou tvrdze. V rokoch 1869-1870 boli zvyšky múrov a veží využité na stavbu umelého Kopca Lublinskej únie k oslave 300 rokov od jej uzavretia. Na Vysokom Zamku tak zostal už len niekoľkometrový pozostatok hradieb, ktorý je tu k videniu dodnes.