Zámok Hof (nem. Schloss Hof) je rakúsky zámok nachádzajúci sa na Moravskom poli v osade Schloßhof mestečka Engelhartstetten v okrese Gänserndorf (rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko). Je umiestnený nad riekou Morava, neďaleko hraníc so Slovenskom.
Areál zámku Hof sa rozprestiera na ploche vyše 5 ha. Okrem samotného zámku sa v jeho areáli nachádzajú aj hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodárska úžitková plocha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe.
V 12. a 13. storočí sa zámok uvádza ako pevnosť Hof a patril k zámku Eckartsau. Až do roku 1507 platilo privilégium, ktoré ochraňovalo brod cez rieku Morava patriaci do majetku šľachtického rodu Pollheimovcov. V polovici 16. storočia sa majiteľom tejto usadlosti stal Eustachius Pranckh von Rickersdorf. Jeho syn Friedrich von Pranckh postavil v roku 1620 hrad z dôvodu povodňových škôd.
V roku 1725 získal hrad a trhovisko Hof savojský princ Eugen. Hrad na jeho pokyn výrazne prestaval jeho architekt Johann Lukas von Hildebrandt, ktorý ho rozšíril a pozmenil, čím z neho spravil letný zámok.
Po princovi Eugenovi zdedila zámok jeho neter Anna Viktória Savojská. Ďalším majiteľom sa stal Jozef Fridrich Sasko-Hildburghausenský. Od neho zámok získala v roku 1755 rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, ktorá ho darovala svojmu manželovi. Okolo roku 1770 sa panovníčka rozhodla, že k zámku pristavia ešte jedno poschodie, kam ubytovala svoje služobníctvo. Počas týchto stavebných prác získal zámok dnešnú podobu, pretože cisársky dvorský architekt Franz Anton Hillebrandt vyzdobil fasádu a tiež aj interiéry zámku bohatým klasicistickým dekorom. V apríli roku 1766 sa v kaplnke zámku Hof vydávala arcivojvodkyňa Mária Kristína, dcéra Márie Terézie.
Za vlády cisára Františka Jozefa I. sa zámok využíval pre potreby armády ako sklad a výcvikové miesto. Nábytok zo zámku bol uložený na rôznych miestach vo Viedni.
Po páde Rakúsko-uhorskej monarchie zostal zámok naďalej pod správou armády. Počas druhej svetovej vojny zámok okupovala armáda nemeckého Wehrmachtu, neskôr (v roku 1945) ho obsadila a bola tu umiestnená Červená armáda, ktorá tu bola desať rokov.
Napriek tomu, že po roku 1955 prebiehali rôzne snahy o renováciu a obnovu zámku, chýbali finančné prostriedky na vykonanie a realizovanie týchto zámerov. V roku 1986 bola vykonaná renovácia (počas príprav na dolnorakúsku výstavu). Vďaka tejto renovácii sa mnohé predmety, ktoré boli medzičasom umiestnené či už na rôznych miestach v Rakúsku, alebo aj v zahraničí, vrátilo naspäť do zámku. Výrazný zlom nastal v roku 2002, kedy bola založená osobitná spoločnosť, ktorá mala za cieľ revitalizovať toto kultúrne dedičstvo. Ďalšia rozsiahla renovácia teda prebehla v roku 2006. V roku 2007 došlo k revitalizácii Oranžérie nachádzajúcej sa na dvore zámku. V nasledujúcich niekoľkých rokoch pokračovala obnova a renovácia zámku a aj záhrady.
Celková rozloha areálu, na ktorom sa nachádza baroková záhrada, je 50 ha a nachádza sa v nej niekoľko fontán, pavilónov a sôch. Kameň pochádzajúci z Kaisersteinbruchu je použitý na niekoľkých miestach – ako kamenné stupne veľkých schodíšť, použil sa aj na sochy a sfingy.
Postupne sa reštaurovali sochy všetkých siedmich terás. Záhrada počas dlhého obdobia značne spustla, a preto bola v posledných rokoch zrekonštruovaná podľa starých plánov, historických nákresov, a tiež vďaka veľkoplošnému archeologickému prieskumu, pri ktorom sa našli základy záhrady, ktoré vybudoval Lukas von Hildebrandt. Plány záhrad, ktoré boli dlhé roky stratené, sa našli v roku 2005 v Tirolsku. V záhonoch sa pestuje čo najviac kvetov, ktoré tam boli vysádzané aj v historických dobách, pričom sa zachováva aj farebné rozhranie kvetov.
Baroková záhrada sa skladá zo siedmich terás, ktoré v smere na východ mierne klesajú k rieke Morava. Autor pôvodnej záhrady je známy – návrh sklonu terás pochádza od Lucasa von Hildebrandta a autorstvo záhradných fontán sa pripisuje Dominiqueovi Girardovi (1680 – 1738). Samotné prevedenia návrhov spravil záhradný inšpektor Anton Zinner a poľnohospodársky inžinier Ludwig Seibb.
Záhrada je stvárnená na maľbe zámku Hof z roku okolo 1760, ktorej autorom je Bernardo Bellotto. Rôzne maľby sa nachádzajú v zbierkach výtvarného umenia Umelecko-historického múzea vo Viedni.
Ďalej sú známe štyri plány záhrad:
Keď v roku 1725 získal hrad savojský princ Eugen, tak súčasťou areálu bolo aj niekoľko poľnohospodárskych úžitkových plôch, stajní, obytných domov a remeselníckych dielní. Tieto časti, rovnako ako aj iné časti zámku, prestaval architekt Johann Lucas von Hildebrandt.
Most cez rieku Morava existoval už v období vlády Márie Terézie. V roku 1771 sa prvýkrát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Hlavná konštrukcia mostu bola z dreva. Tento most v roku 1809 zničili plávajúce ľadové kryhy a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1813, bol most znovu postavený. V roku 1866 bol počas nemeckých vojen odpálený, opäť nasledovala skorá výstavba, no aj tento v roku 1880 zničili ľadové kryhy. Následne už nebol vybudovaný.
V roku 2011 sa začala vďaka cezhraničnej spolupráci bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves s rakúskym mestečkom Engelhartstetten výstavba nového cyklomostu, ktorý začali stavať presne na miestach starého mostu. Cyklomost spája okolie zámku s cyklotrasou smerujúcou do Bratislavy. Most bol dokončený a otvorený v roku 2012.