Chufuova pyramída (iné názvy: Chufuho pyramída, Chufevova pyramída, Cheopsova pyramída, Prvá pyramída v/pri Gíze, Veľká pyramída v/pri Gíze, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa však vzťahuje asi aj na celé pyrymídové pole).
Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou (gr. Mykerínova) a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou). Zobraziť na mape
Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho žltého (numilitického) vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec (iner hedž), dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.
Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a Veľkú galériu. Prvá je v skale asi 30 metrov pod základňou, druhá je tzv. Kráľovnina komora a tretia Kráľova komora.
Pri východnej stene pyramídy stojí Chufuov zádušný chrám (Chufuov kultový chrám). Zádušný chrám je s Chufuovým údolným chrámom (dosiaľ nepreskúmaným a zničeným) spojený 700 m (810 m) dlhou a 18 m širokou dláždenou Vzostupnou cestou. Východne a južne od pyramídy sa našiel jeden čln a 4 člnové jamy, čiže zrejme spolu štyri člny, ktoré mali panovníkovi uľahčiť po smrti cestu na štyri svetové strany. Čln sa našiel v priekope uzavretej 40 blokmi o celkovej hmotnosti 1 720 ton v roku 1954. Bol dlhý 45,38 m a široký 5,6 m a postavili ho z 1 224 kusov cédrového dreva.
Východne od pyramídy stoja 3 satelitné pyramídy (pyramídy kráľovien) s dĺžkou strán od 46,25 m do 49,5 m a výškou do 30 m. Sú to pyramídy kráľovnej a sestry Henutsen, kráľovnej Meretites a matky Hetepheres s pokladom. Podľa Inventárnej stély (z chrámu Esety) Chufu (Lesk Rera) zaznamenal, že vybudoval malú pyramídu pre Henutsen (Chenucu) a „založil dom Esety, vládkyne pyramídy, vedľa domu sfingy”. V severovýchodnom nároží objavili nedávno zvyšky Chufuovej satelitnej pyramídy, kde sa asi prezliekal pri sviatku sed.
Na západnej strane stojí cintorín so 64 mastabami úradníkov.
Шаблон:Na revíziu Spôsob jej stavby je podobne ako pri mnohých iných egyptských pyramídach dodnes sporný. Na jej výstavbu bolo treba preniesť kamene po trase 3,55 mil. km (asi saňami alebo smykmi), pričom len namáhavejšia cesta nahor s nákladom a rýchlejší zostup predstavoval celkovo až cca 2,6 mil. pracovných hodín.
Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí, čo sa dnes z viacerých dôvodov pokladá za nereálne.
Štandardné vysvetlenie egyptológov je, že sa pyramída budovala pomocou rámp - asi troch obiehajúcich výstupných rámp a jednej zostupnej rampy (kolmá rampa by musela byť 1,5 až 3,3 km dlhá) -, ktoré sa na konci stavby demontovali.
Podľa prof. Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj Famine stéla (asi z obdobia 3. dynastie) z ostrova Sehel severne od Asuánu.
Problematický je aj sarkofág v pyramíde. Podľa F. Petrieho by sme dnes na jeho vyhotovenie potrebovali pílu s trojmetrovým diamantovým ozubením a vrtáky s diamantovou hlavicou pod tlakom 2 tony.
V štandardnej egyptológii sa udáva, že ju dal postaviť v rokoch 2600-2580 pred Kr. alebo 2650-2630 pred Kr. druhý kráľ 4. dynastie Chufu (Chufev, gr. Cheops), usudzuje sa tak z početných nápisov jeho mena na kameňoch aj vo vnútri pyramídy.
Chufuovi pyramídu prisúdil ako prvý antický autor (od ktorého ďalší antickí autori len odpisovali) Herodotos, ktorého správa o egyptských pyramídach je však na druhej strane zmesov faktov a pochybných informácií.
Proti pravosti spomenutých nápisov, ktoré roku 1837 objavil Howard Vyse, Zecharian Sitchin (a podľa neho aj ďalší autori) odvolávajúc sa staroegyptského lingvistu Samuela Bircha uvádza, že ide o falzifikáty, pretože jeden znak je zapísaný chybne (Re namiesto Ch) a táto chyba vraj zodpovedá omylu v dvoch súdobých slovníkoch z 19. storočia, a ďalej uvádza údajné ďalšie ortografické nezrovnalosti. Všetky tieto jeho tvrdenia však jednoducho nezodpovedajú pravde, znaky sú vždy zapísané správne a v súlade s vtedajším písaním. V prospech pravosti nápisov hovorí aj skutočnosť, že:
Okrem toho sa pri vzostupnej ceste vedúcej k Chufuvovej pyramíde našli zvyšky reliéfnej výzdoby; za predpokladu, že táto výzdoba naozaj patrí k ceste (Herodotos spomína, že táto cesta bola reliéfne zdobená), jej výjavy jednak dokazujú sakrálny charakter budovy a jednak obsahujú jej názov (Chufuov obzor).
Rádiokarbónové datovanie 15 vzoriek starovekej omietky z roku 1984/1986 v Zürichu a Texase vo vedeckom projekte vedenom Markom Lehnerom zhodne udáva, že sa výsledné dáta pohybujú v rozmedzí 3809 – 2869 pred Kr. (podobné výsledky vyplývajú z opakovaného datovania z roku 1995). Profesor geológie Robert Schoch neskôr upozornil na to, že vzorky z hornej časti pyramídy sú jednoznačne staršie ako vzorky z dolnej časti pyramídy a navrhuje, že pyramída bola stavaná a prestavovaná v niekoľkých fázach a napríklad Chufu len prestaval alebo opravil staršiu stavbu.
Prakticky od nepamäti existuje tradícia, podľa ktorej sú pyramídy pri Gíze pozostatkom akejsi vyspelej predpotopnej civilizácie, ktorá zanikla niekedy okolo 10 000 pred Kr. (čo je aj veľmi zhruba koniec poslednej ľadovej doby). Ďalej sú časté predstavy, že buď pod Veľkou Sfingou alebo vo Veľkej pyramíde je ukrytá akási komnata či sieň, v ktorej je uchovaná všetka múdrosť tejto civilizácie. Takéto názory sú staršieho dáta (najneskôr od 3. storočia pred Kr.); takúto sieň a predpotopnosť pyramídy spomína Kniha Sothis, Kore Kosmou, Westcarov papyrus či Riman Ammianus Marcellinus v 4. stor. po Kr. O stavbe pyramídy pred Potopou za účelom uchovania predpotopných vedomostí boli presvedčení aj mnohí arabskí kronikári od 9. stor. po Kr.; kalif Al Mamun aj roku 820 po Kr. presne z tohto dôvodu dal vytvoriť tunel do severnej steny pyramídy. V súčasnosti sú o podobnom pozadí pyramíd(y) presvedčení slobodomurári a rôzne ezoterické školy (napr. kalifornskí rozekruciáni AMORC a Teozofická spoločnosť v Londýne a Madrase). Okrem toho takéto tvrdenia opakovane hlásalo americké „médium“ Edgar Cayce, ku ktorého prívržencom pôvodne patril aj vyššie spomenutý, dnes ortodoxný, egyptológ Mark Lehner.
Z moderných autorov alternatívnych teórií za zmienku stoja azda okrem tradičného Ericha von Dänikena napríklad kvázi-trojica Graham Hancock, Graham Bauval a Adrian Gilbert, ktorí tvrdia, že stavby pyramídového komplexu pri Gíze sú verným obrazom určitých astronomických zoskupení v roku 10 450 pred Kr., pričom k tomuto roku bol každopádne zhotovený plán pre tento komplex, ale konkrétne Veľká pyramída bola vraj v rámci tohto plánu postavená asi až roku 2450 pred Kr. +/- 25 rokov (teda zhruba za Chufua), pretože astronomická orientácia jej Vetracích šácht zodpovedá tomuto roku; v roku 2 450 pred Kr. by tieto šachty smerovali (ak by sa predĺžili donekonečna):
Datovanie do okolo 2450 pred Kr. nepriamo potvrdila Dr. Kate Spenceová z Cambridgeskej univerzity, ktorá astronomických výpočtami (na základe precesie a odklonu pyramíd od astronomickej orientácie) dospela k výsledku 2478 +/- 5 rokov (časopis Nature v roku 2000). Jej postup je ale medzičasom vo viacerých bodoch sporný.
V lete 1986 objavili francúzski architekti Jean-Patrice Goidin a Gilles Dormion pomocou elektronických mikrosond, ktorými prenikli cez dva metre hrubým kameňom, pri Kráľovninej komore dutinu (?novú komoru) naplnenú nezvyčajne jemným (a podľa niektorých názorov radioaktívnym) pieskom. Ďalší výskum dutiny neprebehol.
V roku 1988 japonský tím pod vedením profesora menom Sakudži Jošimura z Univerzity Waseda v Tokiu pomocou špeciálnych radarov takisto zistil existenciu dutiny (?novej komory) vedľa chodby vedúcej ku Kráľovninej komnate, blízko miesta kde vŕtali v roku 1986 Francúzi. Okrem toho našli veľkú dutinu za severozápadnou stenou Kráľovninej komnaty a tunel vedúci južne z pyramídy von. Celkový objem dutých priestorov odhadli na 20 % (francúzski architekti Jean-Patrice Dormion a Gilles Goidin v roku 1986 na 15 %). Egyptské úrady neumožnili urobiť skúšobné vrty a projekt zastavili.
V marci roku 1993 objavil kamerový minirobot na kolesách "Upuaut" (nazvaný podľa egyptského boha - Otvárača ciest) mníchovského inžiniera Rudolfa Gantenbrinka spolupracujúceho vtedy s Nemeckých archeologickým ústavom v Káhire (Deutsches Archäologisches Institut, DAI) v dvoch „slepých“ tzv. Vetracích šachtách stúpajúcich z Kráľovninej komnaty toto:
17. septembra 2002 sa Gantenbrink vrátil (tento raz pracoval pre Egypťanov) a v priamom televíznom prenose špeciálny minirobot "Upuaut 2" vyvŕtal dieru do zakončovacej platne južnej šachty; prestrčenou kamerou sa zistilo, že za platňou je prázdna dutina zakončená opäť ďalšou platňou. V roku 2005 Zahi Hawass, vedúci egyptských vykopávok, oznámil, že sa plánuje použitie singapurského robota na preniknutie aj cez túto druhú blokádu.
